Komentár Antona Kanevského (Fond strategickej kultúry)

"Bol som členom skupiny organizovaného zločinu, ktorá sa chopila moci v 2014  roku."

Ukrajinská politika je úžasná vec s jej kaleidoskopom odhalení, odhaliteľov a odhalených!  Ešte nestihli vyšumieť odhalenia Andreja Derkača , keď so (samo)odhalením vystúpil David Žvania, jeden z vedúcich predstaviteľov štátneho prevratu v roku 2014.

Nový odhaliteľ nerobí okolky. Okamžite vyhlasuje, že v roku 2014 sa na Ukrajine dostali k moci zločinci, ku ktorým zaraďuje i seba: „Bol som tiež členom skupiny organizovaného zločinu, ktorá sa v štrnástom roku chopila moci na vlne národných protestov. Medzi členov organizovanej zločineckej skupiny patrili Martynenko, Porošenko, Turčinov, Jaceňuk, Kličko. Každý z nich mal vlastnú skupinu. Napríklad Turčinov priniesol Pašinského a Parubija ... Následne ja a Klimkin sme sa priamo zúčastnili na prevode 5 miliónov eur prostredníctvom ukrajinského veľvyslanectva v Nemecku na jedného, v tom čase vysokopostaveného európskeho úradníka,  aby sme zaistili podporu Porošenka ako kandidáta na post  prezidenta Ukrajiny zo strany EÚ ... Ak  sme na začiatku maidanu  chceli, aby sa s nami Janukovyč  podelil o moc a peňažné toky, potom sme už januári 2014 pocítili slabosť vlády a smerovali k úplnému odstráneniu zvoleného prezidenta ... “



Žvania vie celkom dobre, čo sa odohrávalo v Kyjeve na prelome rokov 2013 - 2014, pretože sa už dlho  obšmieta  v ukrajinskej špičke. Rodák z Tbilisi, ktorý sa presťahoval na Ukrajinu, získal v roku 1991 ukrajinské občianstvo, v roku 1999, bol vedúcim predstavenstva ZAO „Brinkford“, ktorý dodával jadrové palivo z Ruska pre ukrajinské atómové elektrárne. Ale v roku 2002 sa rozhodol, že je čas zapojiť sa do politiky, a stal sa poslancom Rady za Juščenkovú stranu „Naša Ukrajina“. Nadviazal blízke priateľstvo s Viktorom Juščenkom, stal sa krstným otcom jeho syna Tarasa. Bol jedným z manažérov oranžovej revolúcie a posedel si v kresle ministra pre núdzové situácie. V roku 2007 bol sponzorom projektu NU-NS (Naša Ukrajina - Národná sebaobrana), ktorý sa vymyslel pre predčasné parlamentné voľby v roku 2007.

Potom urobil Žvania v kariére veľa kotrmelcov. Prebehoval z jedného tábora do druhého a vystupoval s odhaleniami svojich bývalých spolupáchateľov. Pomohol Júlii Tymošenkovej doraziť Viktora Juščenka, keď ten prešiel do pozície „chromej kačice“, a zároveň si to nechcel rozhádzať s regiónmi „... Nechcel kaziť vzťahy s budúcim guvernérom bez ohľadu na to, kto by sa ním stal.“ A keď sa situácia s „budúcim guvernérom vyjasnila,  Žvania sa tiež vyfarbil: bol jedným z prvých „oranžových“, ktorý prebehol do  Strany regiónov.

V auguste 2013 Janukovyč udelil prebehlíkovi rad „Za zásluhy“. Vidno, že existoval dôvod. A o tri mesiace neskôr, keď to v Kijeve znova začalo vrieť, Žvania ešte raz prešiel na druhú stranu.

 



Hovoriť tu  o netransparentnosti, je dosť ťažko. Toto je štýl ukrajinskej politiky. Existuje veľa príkladov. Celá  Ukrajina je pre týchto politikov  komerčným podnikom a to, s akou ideologickou omáčkou sa obchod pripravuje, je tá posledná vec. Žvania sa nemýli, keď hovorí o organizovanej zločineckej skupine a o tom,  že "Porošenko sa stal prezidentom po dohode oligarchov." Vlastne, ako inak sa dá na Ukrajine  stať  prezidentom, keby na teba nejaký Joe Biden neukázal prstom?

Skupina Porošenko / Turčinov (takzvaná „európska solidarita“) sa po Žvaniovej reči obmedzila na vyhlásenie, že toto všetko bolo „fejk“ a za tým všetkým samozrejme stála „ruka Kremľa“. Veď ako inak?

Je zaujímavé, čo prinútilo Žvaniu, ktorý sa v posledných rokoch vyhýbal verejnosti, aby znovu upozornil na svoju osobu a vyhlásil sa za člena organizovanej zločineckej skupiny, ktorá vykonala prevrat? S jeho politickým inštinktom je všetko v poriadku a „prebúdza“ sa zvyčajne ako predzvesť politických zmien.



Na Ukrajine každý očakáva horúcu jeseň. Všetci klebetia o tom, že Porošenko a K⁰  pripravujú pomstu. Preto sa Žvania prebudil. V skutočnosti je pre neho ťažké očakávať od Porošenkovho návratu niečo dobré: ako prezident sa Porošenko s podporou Demokratickej administratívy USA, pokúsil odstrčiť jadrový obchod od Žvaniu a jeho partnera Nikolaja Martynenka.

Žvaniove (samo)odhalenie je súčasťou veľkej hry, ako napríklad Derkačové pásky. Ukrajinská politika a ukrajinskí politici nemajú ako takí svoj význam. Používajú ich ako nástroj v politickom boji pred voľbami v USA.  A „komerčný podnik Ukrajina“ využívajú vo svoj prospech (s rôznym úspechom) obidve bojujúce strany  v Amerike. Tu dokonca nie je ani veľmi zaujímavé koľko a od koho Žvania dostal za svoje (seba) odhalenie.

Žvania mlčí o úlohe Spojených štátov vo vonkajšej kontrole Ukrajiny a o „ruke Bieleho domu“. V Kijeve nie je zvykom o tom hovoriť. Pripomeňme si, čo sme   v máji napísali : „Bývalý prezident Ukrajiny a bývalý viceprezident Spojených štátov sú teraz  na tej istej lodi - nie je možné odhaliť škandál okolo posledne menovaného a dostať z rany Porošenka.  To je aj zámerom Trumpovho tímu, že hlavné vyšetrovanie by sa malo uskutočniť na Ukrajine a týkalo by sa Porošenka ako hlavného obvineného. Pred voľbami v USA to veľmi ťažko zasiahne Bidena . “

Tak či onak, Žvania  sa vnucuje  generálnemu prokurátorovi na vypočúvanie a doslova tlačí ukrajinské orgány na začatie vyšetrovania, ktoré Trump potrebuje .

A tak akosi nemôžem uveriť, že sa niekedy nájde Herkules, ktorý vyčistí tieto Augiášové chlievy ...