Komentár Valentin Katasonova (Fond strategickej kultury)

Bez prílevu zahraničného kapitálu Spojené štáty nebudú schopné existovať

Jedným z ukazovateľov rastúceho parazitizmu v Spojených štátoch je medzinárodná investičná pozícia krajiny (MIP). Je to pomer akumulovaných investícií danej krajiny v zahraničí k akumulovaným zahraničným investíciám do hospodárstva tej istej krajiny. Rozdiel medzi prvým a druhým sa nazýva čistá MIP.

Vývoz kapitálu na konci 19. storočia sa stal charakteristickou črtou viacerých popredných kapitalistických krajín - Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Holandska. V.I. Lenin vo svojom diele „Imperializmus ako najvyšší stupeň kapitalizmu“ (1916) pomenoval jeden zo znakov prerastania kapitalizmu do imperializmu:  „Pre starý kapitalizmus, s úplnou nadvládou voľnej hospodárskej súťaže, bol typický vývoz tovaru. V prípade moderného kapitalizmu s nadvládou monopolov sa typickým stal vývoz kapitálu“ Ak v roku 1870 predstavoval svetový vývoz kapitálu 13 miliárd dolárov, potom sa do roku 1890 viac ako zdvojnásobil a dosiahol 27 miliárd dolárov. V roku 1900 to už bolo 38 miliárd dolárov a  v roku 1914 - 40 miliárd dolárov. Absolútnym lídrom bola Veľká Británia (19 miliárd dolárov). Nasledovalo Francúzsko (9 miliárd dolárov) a Nemecko (5,8 miliárd dolárov).

Za nimi v zozname hlavných vývozcov nasledovali USA, Belgicko,  Holandsko, Švajčiarsko, Japonsko, Rusko, Portugalsko a Švédsko. Ako vidíme, v predvečer prvej svetovej vojny Spojené štáty obsadili vo vývoze kapitálu iba štvrté miesto. Je pozoruhodné, že ak sa vývoz kapitálu zo Spojených štátov (akumulovaná investícia) rovnal 3,5 miliardám USD, potom bol dovoz takmer dvojnásobný - akumulované zahraničné investície do amerického hospodárstva v predvečer vojny dosiahli 6,8 miliárd dolárov ( Medzinárodne úverové vzťahy kapitalistických krajín // p.red. G.G. Maťuchin a I.S.Korolev. M: Finance and statistics, 1981. str. 20). Spojené štáty boli čistým dovozcom kapitálu, t.j. mali negatívnu medzinárodnú investičnú pozíciu.

Ihneď po prvej svetovej vojne sa táto krajina zmenila z čistého dovozcu kapitálu na čistého vývozcu. Amerika sa stala jediným štátom, ktorý vyvážal kapitál v čoraz väčšej miere. Británia bola stále krajinou s najväčšími zahraničnými investíciami, ale Spojené štáty tento rozdiel rýchlo znižovali. V 30. rokoch dvadsiateho storočia, keď vypukla svetová hospodárska kríza, ktorá sa potom zmenila na Veľkú depresiu, sa vývoz kapitálu zo Spojených štátov prudko spomalil. Expanzia pokračovala až po druhej svetovej vojne. V sedemdesiatych rokoch boli Spojené štáty schopné dohoniť Veľkú Britániu z hľadiska akumulovaných zahraničných investícií.



Ďalší citát od Lenina: „Vývoz kapitálu je parazitizmus na druhú“ (dielo „Imperializmus a rozkol socializmu“). Vývoz kapitálu pripravuje hospodárstvo vyvážajúcej krajiny o  investície a zároveň mu umožňuje nasávať zisky z hospodárstva tej krajiny, v ktorej je tento kapitál umiestnený.

V rokoch 1920-1948. americké monopoly získali zo svojich zahraničných investícií (podľa oficiálnych, extrémne podhodnotených údajov) zisky 18 miliárd dolárov, čo sa približne rovná súkromným zahraničným investíciám USA v roku 1948 a trikrát prevyšuje túto sumu z roku 1920. Prevažná väčšina vývozu kapitálu bola v rukách malej skupiny amerických korporácií a bánk. V roku 1947 získalo 12 amerických monopolov 55% všetkých príjmov zo zahraničných investícií. Vývoz kapitálu pre americké korporácie sa stal výnosnejším ako vývoz tovaru.

Od roku 1920 ročný objem vývozu kapitálu v USA prekračoval ročný objem dovozu kapitálu. V roku 1984 prvýkrát ročný dovoz prekročil ročný vývoz. K akumulácii zahraničných investícií v americkej ekonomike potom došlo rýchlejšie ako k akumulácii amerických investícií v zahraničí. V dôsledku toho absolútna hodnota akumulovaných zahraničných investícií v americkom hospodárstve v roku 1988 prvýkrát prekročila hodnotu amerických investícií v zahraničí. V deväťdesiatych rokoch tento prebytok dosiahol 1 bilión dolárov a pokračoval v raste. Spojené štáty majú už 32 rokov negatívne medzinárodné investičné postavenie.

rok	Nahromadené americké investície v zahraničí	Hromadené zahraničné investície v USA	Čistá medzinárodná investičná pozícia v USA
2005	13,357	15,215	- 1,858
2010	21,768	24,280	- 2,512
2015	23,431	30,892	- 7 461
2018	25,242	34,796	- 9,554
2019	29,317	40,309	- 10,992

Zdroj: Medzinárodný menový fond

V júni MMF zverejnil údaje o MIP USA na konci prvého štvrťroka 2020. Hromadené americké investície v zahraničí - 26,77 biliónov USD, nahromadené zahraničné investície v USA - 38,82 biliónov USD. Čistá hodnota MIP Spojených štátov je teda mínus 12,06 biliónov dolárov. Od roku 2005 sa hodnota zápornej pozície zvýšila 6,5-krát. Som presvedčený, že do konca roku 2020 sa hodnota čistej medzinárodnej investičnej pozície v USA zvýši na najmenej 13 biliónov dolárov. dolárov.

Amerika dnes bez prílevu zahraničného kapitálu nemôže existovať.

Ak dáme do súvisu množstvo aktív zahraničného pôvodu v americkej ekonomike s výškou amerického národného bohatstva, dostaneme (%): rok 2016 - 28,6; rok 2017 - 29,6;  rok  2018 - 29,0; rok 2019 - 30,2; rok 2020, prvý kvartál – 30,1. To znamená, že asi 30 percent Ameriky patrí do zahraničného kapitálu! Čisté pohľadávky zahraničných investorov (MIP USA) sa rovnajú približne 10% amerického národného bohatstva Spojených štátov.

Zdá sa, že sa Amerika vrátila do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia, ale podobnosť je čisto vonkajšia. Vtedy boli zahraničné investície zamerané na rozvoj amerického priemyslu, ale teraz majú špekulatívny charakter, smerujú na americký akciový trh a prispievajú k nafukovaniu bublín. Zachovávajú vzhľad amerického hospodárskeho blahobytu, ale v konečnom dôsledku ho povedú k akútnej kríze.

Značnú časť týchto zahraničných investícií tvoria investície do vládneho dlhu USA. Na konci prvého štvrťroku 2020 dosiahli investície nerezidentov v amerických štátnych pokladniciach 6,81 bilióna. dolárov. Ak je export kapitálu parazitizmus na druhú, potom súčasnú rastúcu závislosť Ameriky od dovozu kapitálu možno nazvať parazitizmom a tretiu.

Po prvé, kapitál prichádzajúci do Ameriky pripravuje ostatné ekonomiky o investície. Po druhé, významná časť ziskov získaných zahraničnými investormi v Amerike, sa nikdy nevracia do krajín odkiaľ  kapitál pochádza, ale znova sa investuje v  Spojených štátoch. Po tretie, zahraničné investície nerozvíjajú americké hospodárstvo, pretože sa púšťajú do finančných špekulácií a odstraňovania obrovských dier v americkom federálnom rozpočte.



Žiadna iná krajina na svete nemá také gigantické mínusy v medzinárodnej investičnej pozícii ako USA. Najbližšie k USA je podľa týchto ukazovateľov Španielsko. Na konci roku 2019 bola jeho čistá hodnota MIP mínus 1,035 miliárd dolárov (10,6-krát menej ako v Spojených štátoch). A tu sú krajiny, ktoré nasledujú   za Španielskom, pokiaľ ide o negatívnu čistú investičnú pozíciu (miliardy dolárov, mínus): Veľká Británia - 732; Mexiko - 655; Austrália - 655. Ak zhrnieme ukazovatele čistej MIP všetkých „mínusových“ krajín (okrem Ameriky), potom podľa mojich odhadov nezískame viac ako 2/3 toho  obrovského mínusu, ktoré má dnes Amerika.

Je jasné, že, ak majú Spojené štáty taký obrovský mínus v MIP, mali by mu zodpovedať plusy v MIP tých krajín, ktoré vo vzťahu k USA vystupujú ako darcovia kapitálu. Zoznam krajín, ktoré mali na konci minulého roka kladné čisté medzinárodné investičné pozície nad 1 bilión dolárov, je veľmi krátky. Sú to (miliardy dolárov) Japonsko - 3,454; Nemecko - 2,748; Čína - 2,124; Hongkong - 1 563; Taiwan - 1.343. Celkovo bola kladná bilancia MIP týchto darcovských krajín 11,23 biliónov dolárov. Je to porovnateľné s celkovou čistou hodnotou MIP Spojených štátov na konci minulého roka. Ibaže USA majú tento ukazovateľ so znamienkom mínus.

Porovnanie čistej MIP USA s ukazovateľmi čistej MIP zvyšku sveta ukazuje, že Amerika je obrovský parazit, ktorý sťahuje kapitál z celého sveta a tento kapitál fakticky ničí.



Rusko je krajinou poskytujúcou kapitál. Podľa údajov Bank of Russia predstavovali investície ruského pôvodu nahromadené v zahraničí k 1. januáru 2016 1,178 miliárd dolárov. Zahraničné investície nahromadené v ruskej ekonomike sa rovnali 839 miliardám dolárov. Čistá MIP Ruskej federácie tak dosiahla plus 339 miliárd dolárov.

Pokiaľ ide o krajiny, ktoré poskytujú kapitál, ak použijeme ukazovateľ čistej MIP, Rusko sa podľa MMF na konci minulého roka umiestnilo na 13. mieste na svete (po Japonsku, Nemecku, Číne, Hongkongu, Taiwane, Nórsku, Holandsku, Saudskej Arábii, Južnej Kórei, Švajčiarsku, Kanade, Singapure).

A tu sú najnovšie údaje. V prvom štvrťroku 2020 sa čistá medzinárodná investičná pozícia Ruska zvýšila o 165 miliárd dolárov, čo je 46%. Zvýšenie nebolo spôsobené nárastom zahraničných aktív, ale výrazným znížením prítomnosti zahraničného kapitálu v ruskej ekonomike. Je ťažké povedať, ktorá časť ruského „plusu“ sa týkala amerického „mínusu“. Ruská banka takéto informácie neposkytuje.