„Musíme skúsiť všetko, kým je stále možné, zachrániť našu civilizáciu. Naša civilizácia je postavená na gréckom, rímskom, židovsko-kresťanskom dedičstve.“ - Alain Finkielkraut, autor, L'Opinon, 17. decembra 2013.

Popredný kurátor Metropolitného múzea umenia v New Yorku, Keith Christiansen, bol kritizovaný za to, že na Instagrame zverejnil obraz Alexandra Lenoira, ktorý zachránil francúzske pamiatky pred pustošením francúzskej revolúcie. Christiansen napísal:

„Alexandre Lenoir bojuje s revolučnými fanatikmi zameranými na zničenie kráľovských hrobiek v Saint Denis. Koľko veľkých umeleckých diel sa stratilo kvôli túžbe zbaviť sa minulosti, ktorú neschvaľujeme. A akí sme vďační ľuďom ako Lenoir, ktorý si uvedomil, že ich hodnota - umelecká aj historická - presiahla definujúci okamih spoločenského a politického otrasu a zmeny.“

Christiansen kritizoval súčasné odstránenie a znesvätenie historických pamiatok. Nemohol vedieť, že o niekoľko týždňov neskôr bude zničená ďalšia francúzska katedrála a ten starodávny orgán, ktorý prežil Lenoirových revolučných fanatikov nakoniec pohltí požiar, píše gatesoneinstitute.org.

Predpokladá sa, že oheň v katedrále sv. Petra a sv. Pavla z Nantes bol založený úmyselne. Bolo to len pred rokom, kedy katedrála Notre-Dame de Paris bola mohutným plameňom takmer vykuchaná. Neskôr plamene zachvátili aj historický kostol Saint-Sulpice v Paríži a aj Baziliku svätého Denisa (tá istá je znázornená na maľbe Christiansena).



„Oheň v katedrále Nantes po Notre-Dame de Paris by mal prinútiť naše elity, aby sa zamysleli nad veľkou poruchou a veľkou zmenou, de-civilizácia prichádza,“ komentoval autor a bývalý francúzsky minister Philippe de Villiers.

„Vo Francúzsku dochádza k deštrukcii kresťanských koreňov...,“ uviedol filozof Michel Onfray. „Denne sa vykoná asi jeden alebo dva protikresťanské skutky a potrebujeme horiacu katedrálu aby sme sa o tom začali rozprávať.“

Za posledný rok a pol sa vznietilo šesť veľkých francúzskych katedrál a kostolov: Notre Dame, Nantes, Rennes, Saint-Sulpice, Lavaur a Pontoise. Možno to je dôvod, prečo historik Rémi Brague označil oheň v Notre Dame za „náš 11. september“. The Observatory of Religious Heritage zaradilo na zoznam celkom 20 francúzskych kostolov, ktoré sa za rok vznietili.

Útoky na kresťanské bohoslužby vo Francúzsku sú málo propagované a sú odsudzované iba minimálne. Množstvo útokov sa však stále zvyšuje a dosahuje alarmujúcich rozmerov. Požiar Nantes bol jednoducho posledný v rade ničenia, ktoré trvá roky a zjavne nikoho to nepoburuje.



Pred štyrmi rokmi bola bazilika sv. Mikuláša v Nantes takmer zničená požiarom. Rekonštrukcia bola dokončená v roku 2014 a bazilika bola opäť v  perfektnom stave. Prvé správy vo francúzskych médiách o ničení kostolov boli uverejnené pred desiatimi rokmi. Minulý rok počas jedného týždňa boli znesvätené štyri francúzske kostoly.



Kardinál Robert Sarah, prelát katolíckej cirkvi, napísal:

„Znesväcovanie v Európe naďalej rastie. Posledné činy na sochách Panny Márie vo francúzskych kostoloch ukazujú, do akej miery sú tieto gestá výsledkom barbarskej nenávisti. ( Tieto činy ) Vyzývajú na reakcie. Katolíci už nemôžu mlčať.“

Kardinál Sarah dodal:

„Znesvätenie a vandalizmus v kostoloch sú smutným odrazom chorej civilizácie, ktorá je uväznená v sieti zla. Biskupi, kňazi, veriaci si musia udržať silu a odvahu.“

Proti útokom sa postavili aj niektoré svetské osobnosti. "Ruky preč z môjho kostola!" sa píše na titulnej strane francúzskej petície spisovateľov, novinárov, politikov a univerzitných profesorov, ktorí požadujú ochranu kostolov.



Nina Shea, expertka na náboženské záležitosti, napísala, že páchateľmi sú anarchisti, zlodeji, militantní ľavičiari, satanisti a islamisti, ktorí všetci zdieľajú rovnakú nenávisť voči Francúzsku a západnej civilizácii. Zdá sa, že antisemitizmus ide ruka v ruke s protikresťanským sentimentom. Vo Francúzsku sú synagógy chránené „ako pevnosti“; Židovské školy boli postihnuté teroristickými útokmi a Židom bolo odporučené, aby pre svoju vlastnú bezpečnosť nenosili žiadne náboženské symboly.

Protikresťanské incidenty medzi rokmi 2008 a 2019 vzrástli o 285%.

Časopis Reveue des deux mondes nazval útoky na kostoly „tragédiou francúzskych kostolov“. Okrem toho je ohrozených viac ako 5 000 francúzskych kostolov z dôvodu rozpadajúcich sa stavieb. V roku 2018 bolo zvandalizovaných 875 francúzskych kostolov. V roku 2019 sa uskutočnilo 1 052 protikresťanských činov.

„Myslím si, že vo Francúzsku rastie nepriateľstvo proti kresťanstvu a symbolom kresťanstva,“ uviedla Ellen Fantini, riaditeľka strediska Observatory of Intolerance and Discrimination Against Christians in Europe so sídlom vo Viedni.



„Každý deň sú najmenej dva kostoly znesvätené,“ uviedla francúzska poslankyňa Valerie Boyerová.

Gilbert Collard, poslanec strany National Rally, porovnal požiar v Nantes s nedávnym rozhodnutím tureckých orgánov zmeniť bývalú katedrálu Hagia Sophia na mešitu. „Symboly horia v plameňoch,“ povedal.

V posledných rokoch boli francúzske cirkvi tiež postihnuté radom provokácií a útokov islamistov. Dalil Boubakeur, rektor Grand Mosque v Paríži a predseda Francúzskej rady moslimskej viery, požiadal Francúzsko, aby z prázdnych kostolov krajiny urobilo mešity. V Saint-Étienne-du-Rouvray v severnom Francúzsku dvaja teroristi z islamského štátu počas rannej omše zabili otca Jacquesa Hamela. Šok bol okamžitý a obrovský. Islamisti tiež plánovali zasiahnuť Notre-Dame de Paris. Uspeli však vo vykonaní teroristického útoku inšpirovaného ISIS na vianočný trh v Štrasburgu.

Návrh Boubakeura odráža realistické chápanie francúzskeho kresťanského dedičstva. „Opustené, znesvätené, transformované kostoly sa premieňajú na sály s predstaveniami, diskotéky, reštaurácie, vínne pivnice ... Všetko preto aby sa uniklo demolácii,“ uviedla novinárka Marie de Greef-Madelinová v časopise Valeurs Actuelles. Tieto premeny sa niekedy nazývajú „druhým životom francúzskych kostolov“. „Pri súčasnom tempe stratí Francúzsko do roku 2030 10% svojich kostolov a kaplniek,“ predpovedá Édouard de Lamaze, prezident Observatória náboženského dedičstva. „Buď preto, že budú predané, alebo preto, že budú zničené.“



Bazilika svätého Denisa, pohrebisko francúzskych kráľov, je už kresťanským múzeom na islamskom predmestí Paríža a katedrála Notre-Dame sa pred požiarom stala turistickým múzeom. „Dostali sme sa do posledného štádia de-kresťanizácie“, komentoval politický analytik Jerome Fourquet, akoby požiare na hlavných katedráloch boli symbolom straty územia, histórie a identity.

„Sme na križovatke,“ uviedol francúzsky autor Alain Finkielkraut. „Musíme skúsiť všetko, kým je stále možné, zachrániť našu civilizáciu. Naša civilizácia je postavená na gréckom, rímskom, židovsko-kresťanskom dedičstve.“

Európa nie je abstraktná štruktúra. Jej identitu určuje množstvo zdrojov. Kresťanská identita je samozrejme najdôležitejšia. Ak Francúzsko prestane chrániť túto identitu, Francúzsko ako ho poznáme prestane existovať; stane sa úplne iným miestom.