Na Igora Matoviča sa v poslednom čase zosypala kritika nielen pre diplomovú prácu, ale aj ohľadom jeho výkonu na Bruselskom summite. Zdieľaním postov o opratých ponožkách či jedle mnohí nadobudli pocit, že premiér bol miesto rokovania na rekreácii. Naozaj?

Hoci je pravda, že summit najvyšších predstaviteľov krajín Európskej únie (EÚ) o fonde obnovy a budúcom rozpočte bol pre Matoviča premiérou, skutočnosť je podľa Martina Klusa trochu iná. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a tiež premiérov šerpa v rozhovore pre konzervatívny denník Postoj opísal priebeh rokovaní a poskytol tiež náhľad do zákulisia.

Viacerí ľudia predsedu vlády kritizovali za to, že miesto informáciách o rokovaniach s prezidentmi a premiérmi jednotlivých členských štátov EÚ uverejňoval rekreačné statusy. Že bol čosi ako turista, ktorý sa len prechádzal po chodbách. Pochybnosti sa vynárali aj o jeho angličtine a tom, či je vôbec schopný sa s niekým dohovoriť. Robert Fico skonštatoval, že obral Slovensko o milióny a znížil úroveň reprezentácie Slovenska v zahraničí. Ako píše potrál Pravda, bývalý premiér tvrdil, že sa mu ozvali niektorí lídri a pýtali sa, „čo za šaša“ tam naša krajina poslala.



Podľa Klusa sú to fámy. „Trávil som 80 percent času s premiérom, zvyšných 20 percent bol sám na rokovaniach s ostatnými lídrami, kde nemohol byť už nikto iný. Realita je takáto: premiér veľmi dobre rozumie po anglicky, na svojej angličtine intenzívne pracuje, hovorí pomerne plynule,“ povedal pre denník Postoj.

Zároveň dodal, že na samotnom summite hovorili všetci premiéri vo svojich národných jazykoch, čo znamená, že angličtina tam nehrala žiadnu rolu. V zákulisných rozhovoroch už áno, ale Klus zopakoval, že Matovič sa vie dobre dorozumieť. Na margo zákulisných rokovaní ďalej uviedol, že „ak niekto hovorí, že premiér tam bol pasívny, jednoducho to nie je pravda“. Podľa Klusa na rôznych úrovniach hovorili s mnohými delegáciami.

Na samotnom rokovaní lídrov sa mohli zúčastniť len premiéri a ich tlmočníci. Podľa Klusa sa z neho nemohli robiť žiadne záznamy a bol prísny zákaz zverejňovať aj akékoľvek citácie. „Na summite platí zásada, že sa nevynáša,“ zdôraznil Klus. S premiérom preto často komunikovali prostredníctvom esemesiek.



Čo sa týka Matovičových statusov, Klus v rozhovore pre Postoj ďalej uviedol, že „premiér má už desať rokov istý osobitý spôsob komunikácie, on sám však povedal, že nebude vynášať von informácie z neformálnych ani formálnych stretnutí, takže dal prednosť tomuto typu komunikácie“.

Jedným z problémových bodov summitu bola výška konečnej sumy grantov. Holandský premiér Mark Rutte trval na tom, aby sa balík nenávratných grantov znížil z 500 miliárd na 350. Pre iné štáty to však bolo neprijateľné. Z pôvodnej výšky nakoniec zostalo 390 miliárd eur. Klus pre denník Postoj povedal, že s kompromisným návrhom prišiel Matovič.

„Keď bolo jasné, že tí takzvaní šetrní na čele s Holandskom chcú 350, kým južania chceli 400 miliárd až viac, náš premiér ako prvý prišiel s myšlienkou, nech je kompromisná suma 390,“ uviedol ďalej Klus. Podľa jeho slov sa následne „s týmto návrhom stotožnili Angela Merkelová aj Ursula von der Leyenová, prevzal to aj Charles Michel, ktorý o tom začal vyjednávať“.



Šéfovia jednotlivých ministerstiev majú do polovice októbra pripraviť návrhy, ako získané peniaze môžeme použiť. Následne budú ďalšie rokovania, ktorých cieľom bude presvedčiť Európsku komisiu, že Slovensko spracovalo požadovaný plán obnovy. Podľa Klusa „podstatné pre Komisiu bude, aby to boli čo najviac zelené a digitálne projekty, aby boli smerované na ďalšiu generáciu, preto sa to nazvalo Next Generation, pretože nejde len o to, aby sa štáty dostali zo súčasnej koronakrízy“.

Klus je však presvedčený, že to pre nás dobre dopadne. „Teraz je veľmi dôležité, aby sme boli schopní nájsť prienik naprieč politickým spektrom, určiť priority a napĺňať ich, je to bezprecedentná suma peňazí, hovoríme ročne o piatich až siedmich miliardách eur. Ak to teraz nezvládneme, potom už bude neskoro“, dodal v rozhovore pre Postoj.