Ľudský život sa postupne predlžuje. Vedci však prišli s objavom, ako možno pobudnúť na tomto svete ešte o kúsok viac. Nádej predstavuje napríklad i tzv. potratová tabletka, ktorá lieči niektoré druhy rakoviny. Píše portál portál Medical Xpress.

Ľudstvo urobilo ďalší krok k predĺženiu života. Podľa výskumu, ktorého výsledky boli nedávno uverejnené v časopise Journal of Gerontology: Biological Sciences, liečivá látka mifepriston dokážala predĺžiť život dvoch odlišných druhov zvierat využívaných v laboratóriách. Ako ďalej informuje Medical Xpress, to naznačuje, že závery výskumu by mohli byť aplikovateľné aj na ďalšie živočíšne druhy, vrátane človeka.

Pri študovaní tzv. ovocnej mušky drozofila, jedného z najbežnejších druhov používaných pri genetickom výskume, vedci zistili, že spomínané liečivo predlžuje život samičiek, ktoré sa spárili. Počas pohlavného aktu prijímajú mušie „dámy“ špeciálny peptid, ktorý im neskôr spôsobuje zápaly, zhoršuje zdravie a tým vedie k skoršiemu úhynu. Antihormón mifepriston tento peptid blokuje.



Mifepriston, ktorý je tiež známy ako RU-486, sa doteraz používal napríklad na predčasné ukončenie tehotenstva, liečbu niektorých typov rakoviny alebo Cushingovho syndrómu, čo je zriedkavé hormonálne ochorenie.

Vedúci tímu, profesor John Tower z Univerzity v Južnej Karolíne, si položil otázku, či by mifepriston mohol predĺžiť život aj u človeka, ak už vieme, že znižuje reprodukciu a mení vrodenú imunitnú reakciu. Pri hľadaní odpovede so svojimi spolupracovníkmi zistil, že hlavnú úlohu v celom procese hrá juvenilný hormón, ktorý u hmyzu reguluje jeho vývoj.

Zdá sa, že pohlavný peptid zvyšuje účinky juvenilného hormónu, čo vedie k nepriaznivým účinkom na zdravie a život  mušiek. Mifepriston to ale mení. V rámci výskumu preto podali liečivú látku aj červovi nazývanému háďatko obyčajné (Caenorhabditis elegans). Výsledky boli identické, takisto došlo k predĺženiu života. Oba živočíchy sú pritom od seba tak evolučne vzdialené, že to len nahráva predpokladu, že liek môže podobne fungovať aj u ďalších druhov.



S háďatkom obyčajným sa pritom spája aj ďalší výskum zaoberajúci sa starnutím. Červ z kmeňa hlístic, ktorý má mnohé gény totožné s človekom, žil po ich úprave výrazne dlhšie. Jeho život sa dokonca predĺžil až 5-násobne. Takýto nárast dlhovekosti by sa dal prirovnať k tomu, ako keby človek zrazu žil 400 až 500 rokov, napísal portál sme.sk.

Výskum vychádza z objavu 2 bunkových dráh, ktoré u červa ovplyvňujú starnutie. Vedci pôvodne predpokladali, že zásahom do nich sa im podarí jeho život predĺžiť o 130 percent. Skutočnosť však predbehla aj tie najodvážnejšie predstavy, pretože háďatko žilo až o 500 percent dlhšie. Oba objavy prinášajú nádej aj pre ľudí.