Za aktuálne nastavených podmienok pôjde kandidovať na generálneho prokurátora len človek, ktorý koaličníkom radostne odkýve čkoľvek len preto, aby nebol odvolaný.

Kandidát na generálneho prokurátora by mal pochádzať z radov prokurátorov a z pohľadu jeho osobnostných predpokladov by to mala byť odborne zdatná osoba, morálne nespochybniteľná, znalá systému prokuratúry, ktorá bude garantovať prístup k spravodlivosti a ktorá prispeje k budovaniu dôvery verejnosti voči tejto inštitúcii. Toľko stanovisko odborníkov, s ktorým sa stotožnila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Tá už má na stole tzv. „lex Lipšic“, teda zákon podľa ktorého sa o pozíciu kandidáta na post generálneho prokurátora bude môcť uchádzať aj osoba, ktorá nie je prokurátorom. Svoje výhrady prezidentka prezentovala už viackrát, je teda na mieste otázka, ako sa teraz morálne vysporiada so zákonom, ktorý je evidentne ušitý na mieru Danielovi Lipšicovi.



A ako sa vysporiada s takými absurdnosťami v zákone, ktoré na miesto generálneho prokurátora kladú nižšie zákonné nároky ako na „radového“ prokurátora. Jasným dôkazom zaslepenej túžby zo strany koalície presadiť si svoje bola nielen absencia odbornej či verejnej diskusie, ale aj odmietnutie opozičných , aby sa generálnym prokurátorom mohol stať len úplne bezúhonný človek.

Lebo takého tam nepotrebujú. Potrebujú človeka, ktorý im pôjde po ruke a ak nebude „poslúchať“, tak ho odvolajú. Prezidentka má možnosť toto zverstvo zastaviť. Ak by potom prelomila koalícia aj jej veto, už nič nebude stáť v ceste čisto politickému výberu kandidáta na jeden z najdôležitejších postov v štáte.

Aj keby ním nebol Lipšic, za aktuálne nastavených podmienok do toho pôjde len samovrah alebo človek, ktorý koaličníkom radostne odkýve čkoľvek len preto, aby nebol odvolaný.

Koniec koncov, vždy môže Lipšic ísť kandodovať aj na špeciálneho prokurátora. Možno to bola dohoda od začiatku. Lebo Matovičov človek si svoj teplý flek zaslúži.