Skupine G20 bolo povedané, aby „sa rozhýbali inak za to neskôr zaplatia“. 100 miliónov ľudí na celom svete čelí extrémnej chudobe, píše theguardian.com.

Krátkozraká odpoveď Západu na dopad Covid-19 by mohla viesť k nakazeniu 640 miliónov ľudí a usmrteniu 1,7 milióna ľudí v najchudobnejších krajinách sveta, varovala OSN. Priame lekárske náklady na liečbu 2,2 milióna pacientov v nemocničných lôžkach pre kritickú starostlivosť by sa mohli odhadovať na 16,28 miliárd dolárov, zatiaľ čo zameranie sa na koronavírus by mohlo viesť k odkloneniu už tak vzácnych zdravotných zdrojov, čo by viedlo k ďalším 1,7 miliónom úmrtí na HIV, TB a maláriu.

Zistenia - pripravené pre OSN ekonomickým oddelením na Oxforde - sú navrhnuté ako výzva do boja, pre ministrov financií G20, ktorí sa pripravujú na stretnutie už tento víkend. Úradníci OSN sú hlboko znepokojení tým, že ako pandémia v Európe ustupuje, zabúda sa na účinky vírusu a globálnej recesie na najchudobnejších obyvateľov sveta. Väčšina z chudoby na celom svete bude pochádzať z opatrení na dištancovanie sa, ktoré boli zavedené na zníženie počtu úmrtí. Tieto opatrenia však môžu zničiť miestne ekonomiky.

Koordinátor OSN pre núdzové situácie, Mark Lowcock, varoval: „Covid-19 a pridružená globálna recesia spôsobujú katastrofu v nestabilných krajinách s nízkymi príjmami. Moje posolstvo je, že pokiaľ bohaté krajiny a skupina G20 nie sú pripravené konať teraz, musíme byť pripravení na sériu ľudských tragédií, brutálnejších a deštruktívnejších ako akékoľvek priame vplyvy samotného vírusu. Ak sa vírus dokáže voľne pohybovať po planéte, zničí to desaťročia rozvojovej práce a vytvorí tragické a exportovateľné problémy....“



Varovanie Lowcocka prišlo po tom, čo podal už tretiu žiadosť o humanitárnu reakciu proti koronavírusu. Podľa aktualizovaného plánu je potrebné 10,3 miliárd dolárov, čo je o 8 miliárd viac ako pôvodne bolo potrebných v marci tohto roka.

Cieľom žiadosti je pomôcť 63 zraniteľným krajinám a 200 miliónom ľuďom v porovnaní so 108 miliónmi, na ktorých sa OSN mala zamerať začiatkom roka ešte pred epidémiou. Niektoré z týchto peňazí sú určené na to, aby udržali mimovládne organizácie nad vodou alebo aby pokryli dopravu OSN, ktorá sa stala drahšou tým, že sa zrútili civilné letecké spoločnosti.

Celkovo táto suma predstavuje najväčšiu žiadosť, akú kedy OSN vo svojej 75-ročnej histórii zaznamenala . Úradníci dúfajú, že humanitárna pomoc bude zahrnutá do sedemročného rozpočtového rámca EÚ a do plánovaného stimulačného rozpočtu USA.

Lowcock uviedol, že prvá žiadosť v marci tohto roka doteraz dosiahla iba 1,7 miliardy dolárov, pričom poukázal na pokles štedrosti krajín Perzského zálivu. Reakciu väčšiny bohatých krajín označil za „hrubo nedostatočnú“ a „nebezpečne krátkozrakú“. Dodal: „Moja správa pre G20 teraz znie: rozhýbte sa, inak za to zaplatíte neskôr.“

Uviedol, že celkové dlhodobé náklady na ochranu najchudobnejších 32 krajín boli 90 miliárd dolárov - menej ako 1% nákladov na rôzne stimulačné balíčky bohatého západu - a tvrdí, že ak nebudú chránené najchudobnejšie krajiny sveta, mohlo by sa stať, že druhá vlna vírusu sa rozšíri späť do Európy, čo sa odrazí na možnej strate 1,1 bilióna libier vo vyspelých ekonomikách.



Celkovo varoval, že vírus by mohol spôsobiť prvý absolútny nárast chudoby od roku 1990, keď 70 až 100 miliónov ľudí bude dotlačených do kategórie extrémnej chudoby s príjmom nižším ako 1,90 dolára denne a môže prísť k zdvojnásobeniu množstva ľudí, ktorí čelia hladomoru.

Správa z Oxford tiež ukazuje, že odstavenie škôl na päť mesiacov, by mohlo spôsobiť straty na učení, ktoré majú v súčasnosti celosvetovú hodnotu 10 biliónov dolárov. Bez nápravy by priemerný študent mohol čeliť zníženiu zárobku o 16 000 dolárov za celý život pri súčasných hodnotách. Na makroúrovni by sa 16% globálnych investícií do základného vzdelania mohlo vytratiť.

Lowcock tiež uviedol, že školské karanténne opatrenia ovplyvnili výživu ľudí, pričom poukázal na Nigériu, kde zatvorenie škôl spôsobilo zníženie príjmu potravy u takmer 7 miliónov detí zapísaných do školského stravovacieho programu v krajine. Ekonomika subsaharskej Afriky by mala klesnúť o 3,2%; na Strednom východe a v Strednej Ázii o 4,7%, Latinskej Amerike a Karibiku o 9,4% a krajinách s nízkymi a strednými príjmami v Ázii o 0,8%.

Správa OSN uviedla, že tieto čísla odrážajú najširší kolaps príjmu na obyvateľa od roku 1870. „Napriek tomu tieto každoročné projekcie HDP nedokážu zachytiť mieru, v akej milióny ľudí zažijú prechodnú chudobu v reakcii na Covid-19. Ak sociálne zabezpečenie nezmierni tento šok, strata príjmu v týchto rozmeroch bude mať vážne následky na živobytie a dobré životné podmienky ľudí.“