Otvára sa okno na vyslanie vesmírnych plavidiel na červenú planétu a USA, Čína a Spojené Arabské Emiráty sa ho chystajú využiť 

V niekoľkých najbližších týždňoch bude do vesmíru vystrelená flotila sond z odpalovacích plôch po celom svete. Sondy sa vydajú smerom k jednému z najzáhadnejších objektov slnečnej sústavy: planéte Mars. V priebehu niekoľkých dní po sebe budú kozmické lode postavené USA, Čínou a Spojenými arabskými emirátmi zaslané na samostatné sedemmesačné výpravy, ktorých cieľom je preskúmať červenú planétu, píše theguardian.com.

Existoval, alebo existuje život na Marse?

Nikdy pred tým sa na trase na Mars neplánovalo toľko medziplanetárnej dopravy - a to všetko má pomôcť odpovedať na otázku, ktorá vedcov zaujíma už celé desaťročia: existuje alebo existoval život na Marse?

„Robotické misie za posledných desať rokov dokázali, že Mars nie je mŕtve mimozemské miesto ako sme sa na konci 20. storočia domnievali. V skutočnosti je to svet pokropený starými jazierkami, vysušenými riečnymi kanálmi a organickým materiálom,“ povedal Profesor Ray Arvidson z Washingtonskej univerzity v St. Louis.



„Inými slovami, Mars bol v minulosti, pred miliardami rokov, teplý a mokrý. Teraz sa chystáme zistiť, či tieto podmienky viedli k vývoju života na Marse, rovnako ako ( tomu bolo ) na Zemi, a uvidíme, či niektorý z týchto životov stále pretrváva pod zemou.“

V každom prípade sú kozmické lode, ktoré tvoria novú flotilu smerujúcu na Mars, veľmi ambiciózne či už dizajnovo alebo konštrukčne. Americká misia, ktorá sa má začať začiatkom augusta, bude zahŕňať robotický rover veľkosti vanu s názvom Perseverance. Tento rover bude smerovať do kráteru Jezero v blízkosti starej delty rieky v oblasti Syrtis Major na Marse. Jeho cieľom je preskúmať skaly na dne kráteru a odobranie vzoriek, ktoré zanechá v schránkach, aby ich o niekoľko rokov zozbieral iný - ešte nezostavený - robotický rover.

Vzorky sa potom umiestnia do rakety a vystrelia sa späť na Zem v nádeji, že do roku 2031 prinesú do výskumných laboratórií 500 g marťanskej pôdy a hornín. Tieto vzorky môžu odhaliť známky minulého alebo dokonca súčasného života na Marse.

Perseverance bude mať aj malý robotický vrtuľník a bude sa bude snažiť extrahovať kyslík z oxidu uhličitého v atmosfére Marsu - čo má byť test na podporu budúcich ľudských prieskumníkov planéty.

Čínska misia Tianwen-1 je rovnako ambiciózna.

V podstate to má byť kozmická loď typu tri v jednom, pozostávajúca zo satelitu, ktorý má obiehať okolo Marsu, pristávacej časti, a tiež rovera, ktorý sa bude pohybovať po povrchu Marsu aby hľadal vodu, ľad a ďalšie zaujímavosti. Čína nedávno ukázala svoje skúsenosti v oblasti pristávania kozmických lodí a robotických roverov na Mesiaci. Teraz rozširuje svoje operácie a prechádza medziplanetárnym priestorom, aby vyskúšala svoj hardvér na Marse.



Presné podrobnosti o misii Tianwen-1 sú však neverejné. Číňania ešte stále neuviedli dátum spustenia a miesto pristátia na Marse a väčšina komunikácie o misii je prinajmenšom kryptická. "Náš tím práve pracuje v štartovacom stredisku Wenchang a všetko prebieha hladko," povedal v e-maili Wang Chi, generálny riaditeľ Národného vesmírneho vedeckého centra (NSSC) v Pekingu, o projekte minulý týždeň.

A nakoniec je tu misia Emirates Mars Mission, tiež známa ako Hope. Jej spustenie je naplánované na stredu (15. júla) na japonskej rakete H-2A, ktorá odletí z vesmírneho centra Tanegashima a má sa stať prvou medziplanetárnou misiou uskutočnenou arabským národom. Plavidlo vstúpi na marťanskú obežnú dráhu začiatkom roku 2021, pri príležitosti 50. výročia založenia Spojených arabských emirátov a bude podrobne študovať atmosféru Červenej planéty.

Plavidlo je vybavené infračerveným spektrometrom na štúdium marťanských oblakov a prachových búrok a ultrafialovými detektormi na analýzu plynov v hornej časti atmosféry planéty. Tieto údaje sa potom skombinujú a použijú sa na vytvorenie prvej globálnej mapy počasia na planéte.

Na Mars iba raz za 26 mesiacov

Takéto množstvo marťanských misií je pozoruhodné, aj keď skutočnosť, že všetky tieto sondy majú dátumy vyslania do vesmíru tak blízko seba, je tiež ovplyvnená nebeskou mechanikou, dodala astrobiologička z Open University, Susanne Schwenzerová.



"Každých 26 mesiacov sú obežné dráhy Zeme a Marsu tak blízko seba, že je relatívne ľahké vyslať tam raketu," povedala. "Tieto spúšťacie okná trvajú iba niekoľko týždňov a jedno sa práve otvára - čo vysvetľuje, prečo sa tieto rôzne sondy pripravujú na spustenie počas tak krátkeho obdobia počas tohto leta."

Vystrelenie troch samostatných sond na Mars je stále mimoriadne ambiciózny záväzok, najmä preto, že tieto plavidlá chceme vystreliť v čase keď náš vlastný svet je pohltený pandémiou, ktorá spôsobila rozsiahle pozastavenie a zrušenie mnohých ďalších vedeckých projektov.

Znovuzrodenie preskúmavania Marsu

Keby nebolo Covid-19, toto leto by sa štvrtá misia, spoločná európsko-ruská sonda, ExoMars, pripojila k robotickej flotile smerujúcej k Červenej planéte. Teraz však bola odložená a bude spustená až v roku 2022, keď sa otvorí ďalšie okno na spustenie misií na Mars. Zdá sa, že náš záujem o Červenú planétu bude nejaký čas pokračovať.

"Nie je pochýb o tom, že prieskum Marsu prechádza znovuzrodením," dodal Arvidson. „V sedemdesiatych rokoch program Viking odhalil svet, ktorý sa zdal byť úplne mŕtvy, a zastavili sme posielanie misií na planétu na niekoľko desaťročí. Tento názor však zmenili najnovšie sondy.“



Tieto misie - medzi ktoré patrili americké robotické rovery Spirit, Opportunity a Curiosity - ukázali, že Mars musel byť kedysi svieži a teplý, ale kvôli svojej veľkosti bol odsúdený ako kolíska pre komplexný život na zánik. Priemer planéty Mars je polovicou priemeru planéty Zeme, čo znamená, že má omnoho menšie jadro ako jadro našej planéty.

Marťanské jadro, ktoré bolo kedysi roztavené sa ochladilo a spevnelo už pred miliardami rokov, zatiaľ čo naše väčšie jadro zostalo horúce a roztavené, čo umožňuje prúdenie v ňom vďaka ktorému si naša planéta vytvára magnetické pole.

A to je rozhodujúce.

Bez roztaveného jadra už Mars nemohol vytvoriť magnetické pole, ktoré by ho chránilo pred žiarením zo Slnka narozdiel od našej planéty, ktorá je ešte stále chránená magnetickým polom. V dôsledku toho bol povrch červenej planéty bombardovaný slnečnými časticami vďaka ktorým sa vyparila jej povrchová voda a planéta sa stala neúrodnou a nepriateľskou.

Stále však existuje šanca, že sa tu život vyvinul ešte predtým, ako sa zmenila marťanská klíma, dodal Schwenzer. „Mars je relatívne malý, a tak by sa ochladil rýchlejšie ako Zem po horúcom prvotnom vytvorení slnečnej sústavy pred 4,6 miliardami rokov.



„Moria, jazerá a rieky by sa tam vytvorili skôr, ako... na Zemi, a tak život mohol prísť na Mars skôr, ako ... na náš svet. Je to dôvod na nádej, ak už na nič iné. Teraz chceme nájsť dôkazy o tom, že k tomu došlo a možno ešte stále ( život ) rozkvitá v podzemí.“

Rover Perseverance je vybavený zariadeniami na kontrolu pôdy na Marse a je teda schopný identifikovať mikrobiálny život. Jedno zariadenie sa nazýva Sherloc. Toto zariadenie využíva ultrafialový laser, aby identifikoval známky organického materiálu alebo minerálov na horninách, ktoré sa vytvorili napríklad vo vodnom prostredí.

Vedci však tvrdia, že horniny, ktoré Perseverance zhromažďuje na účely následného návratu na Zem a ktoré ponúkajú najlepšiu šancu na nájdenie života, či už existujúceho alebo vyhynutého sú nesmierne dôležité. Tieto horniny bude musieť starostlivo vyberať riadiacia misia zatiaľ čo sa Perseverance bude kotúľať okolo kráteru Jezero, aby vedcom na Zemi poskytla najlepšiu šancu na nájdenie dôkazov o živote na tejto planéte. Výber týchto hornín bude zásadný, pretože bude určovať smer vedy ktorá sa zaoberá Marsom na najbližšie desaťročia.

Misia s návratom

Nebude tiež ľahké dostať tieto vzorky späť na Zem. „Nemôžete ich jednoducho naraz vystreliť späť na Zem. Bude si to vyžadovať veľa jemných a komplikovaných manévrov,“ povedal minulý mesiac autor vedeckej knihy The Search for Life on Mars, Nick Booth, ktorú napísal spolu s Elizabeth Howellovou.

Podľa plánu, ktorý navrhli americkí a európski vesmírni vedci, Perseverance bude zbierať vzorky pôdy, umiestni ich do malých kovových rúrok, uzavrie ich a nechá ich na určených miestach. Potom druhý robot, ktorého má postaviť Európska vesmírna agentúra a ktorý sa nazýva dopravný rover, pristane na Marse, pôjde na tieto miesta a naloží vzorky do kanistra veľkosti futbalovej lopty, ktorý umiestni do rakety a tá vyletí na obežnú dráhu Marsu. Potom druhá kozmická loď kanister zachytí a  zamieri späť na Zem. Nakoniec ju vypustí tak, aby pristála za pomoci padáka v púšti v Utahu.



Vedci uznávajú, že je veľa vecí, ktoré by sa mohli pokaziť, ale ak máme zistiť, či kedysi existoval život na Marse a možno tam stále existuje, je to druh ambicióznej a nákladnej práce, ktorú je potrebné urobiť.

Kľúčovým bodom je to, že nájdenie života na Marse presahuje odhalenie tajomstiev našej vlastnej planetárnej záhradky. "Stále nie je známe, ako vznikli prvé replikujúce sa metabolizujúce štruktúry, ktoré by sme nazvali "živé," vyhlásil astronóm Royal Martin Rees. „Tento proces by mohla byť zriedkavá náhoda, ktorá sa v našej galaxii vyskytla iba raz - tu na Zemi. Na druhej strane by to mohlo ukázať, že život vo vesmíre je veľmi rozšírený.“

Preto je Mars pre vedcov taký fascinujúci - pretože ak odhalia živé bytosti na druhom mieste v našej vlastnej slnečnej sústave, to by naznačovalo, že život nie je náhoda a pravdepodobne sa objaví na miliardách planét v našej galaxii. Preto existuje také nutkanie zamieriť na Mars. Chceme zistiť, či sme vo vesmíre sami alebo nie.

Existuje však jedna výzva, dodal Rees. „Museli by sme si byť istí, že pôvod života na Marse a život na Zemi boli úplne na sebe nezávislé udalosti a to predstavuje problém - je možné, že meteority a asteroidy ktoré narazili do Marsu pred miliardami rokov v čase keď sa naša slnečná sústava zrodila mohla vyslať úlomky meteoritov nesúcich primitívny marťanský život do vesmíru a niektoré sa mohli dostať na Zem. Tieto úlomky mohli priniesť život na našu planétu. Z tohto dôvodu by všetky formy života na Zemi, vrátane ľudí, skutočne pochádzali z Marsu. Všetci sme skrátka Marťania!“

Krátka história:

• 1964 Americká sonda Mariner 4 urobila prvý úspešný prelet okolo Marsu a poslala prvé detailné snímky jeho povrchu. Odhalili zdanlivo mŕtvy svet posiaty krátermi - astronómovia dúfali, že uvidia známky vegetácie a života.


• 1976 USA sa podarilo dopraviť na planétu dve sondy Viking. Biologické testy naznačili, že planéta je bez života.


• 1997 Sonda USA Pathfinder priniesla do oblasti Ares Vallis malý robotický rover s názvom Sojourner.


• Jediný pokus Británie o umiestnenie plavidla Beagle 2, na Mars bol v roku 2003. Jeho cieľom bolo hľadanie dôkazov o tom, že v pôde bol život. Bola tam prepravená na európskej vesmírnej lodi Mars Express v decembri 2003 a krátko na to Beagle 2 zmizla. Misia bola vyhlásená za neúspešnú vo februári 2004.


• V roku 2012 Rover Curiosity pristál na planéte s cieľom preskúmať klímu a geológiu počas nasledujúcich dvoch rokoch. Rover je stále v prevádzke a strávil už tisíce marťanských dní skúmaním povrchu planéty.