Ľadovec Thwaites sa topí alarmujúcou rýchlosťou a vyvoláva obavy spojené so stúpajúcou hladinou mora

Dokonca aj podľa štandardov Antarktídy existuje iba málo miest, ktoré sú tak vzdialené a nepriateľské ako ľadovec Thwaites. Nachádza sa viac ako 1 000 míľ ( 1 600 km ) od najbližšej výskumnej základne, je vystavený búrkam, ktoré môžu trvať celé týždne, s teplotami, ktoré v zime presiahnu -40 ° C. Niekedy sa práca na tomto ľadovci porovnáva s prácou na mesiaci, píše ft.com.

Thwaites, nazývaný aj ľadovec "súdneho dňa“, pravdepodobne ukrýva zásadné stopy o budúcnosti našej planéty.

Pred minulým rokom sa iba hŕstka ľudí dokázala postaviť na Thwaites. Teraz je cieľom veľkého výskumného projektu vedeného britskými a americkými tímami pretože vedci sa snažia čo najrýchlejšie pochopiť to, ako sa ľadovec mení. Ľadovec veľkosti Británie sa veľmi rýchlo topí a vedci chcú zistiť ako rýchlo a o koľko sa výška morskej hladiny počas našich životov zdvihne.

„Je to najzraniteľnejšie miesto na Antarktíde,“ hovorí Rob Larter, morský geofyzik a hlavný vyšetrovateľ Spojeného kráľovstva pre projekt Thwaites Glacier Project na British Antarctic Survey ( britskom antarktickom prieskume ). Berie do rúk mapu a ukazuje časti zhoršujúceho sa ľadovca, ktorý sa už odlomili. "Veľa z toho už neexistuje," hovorí.



Vedci, ktorí študujú Thwaites, robia tento výskum extrémne dlho. Geologička Joanne Johnsonová strávila začiatkom tohto roka osem týždňov v stane s jednou ďalšou osobou v oblasti Thwaites. „Ak sa niečo pokazí, ste od pomoci veľmi, veľmi ďaleko,“ hovorí Johnsonová, geologička z britského antarktického prieskumu. Rozumieť si s kolegom je rozhodujúce pre prežitie. "Aj keď ste v izolácii, v skutočnosti nie ste vôbec veľmi izolovaní, pretože máte túto osobu, ktorá je s vami 24 hodín denne."

Extrémna verzia karanténnych opatrení, nebola príliš zlá hovorí. „Naozaj si užívam tento druh sveta, teším sa z izolácie a cítim sa, akoby som bola v spojená s krajinou.“ Situácia ľadovca Thwaites je však alarmujúcejšia. „Ľadovec sa v súčasnosti mení tak rýchlo, že sme veľmi znepokojení z toho, že sa do mora dostáva veľa ľadu,“ hovorí Johnsonová. "Je to dosť nestabilné a vidíte, že keď nad ním preletíte, ( vidíte ) množstvo trhlín."

Johnsonová študuje skaly pod ľadovcom a tie majú pomôcť odhaliť jeho históriu. Ak sa dozvieme viac o tom, ako sa Thwaites správal v minulosti, mohlo by to pomôcť vedcom predpovedať, ako bude v budúcnosti reagovať na teplejšie podnebie. Jej výskum je súčasťou medzinárodnej spolupráce Thwaites Glacier Collaboration, britských a amerických vedcov, ktorý je jedným z najambicióznejších výskumných projektov na Antarktíde.

Avšak pochopenie ľadovca Thwaites nie je iba akademické - je nevyhnutné na predpovedanie toho, ako stúpanie hladiny morí ovplyvní mestá a ako by sme sa mali pripraviť na radikálne odlišný svet. Ak sa Thwaites bude naďalej zhoršovať, potom by do konca storočia mohol byť ľadovec zodpovedný za stúpanie hladiny mora o niekoľko centimetrov alebo aj niekoľko desiatok centimetrov.



„Nevyzerá to byť príliš veľa, ale je to ( veľa ),“ hovorí David Vaughan, vedecký pracovník britského antarktického prieskumu. „Nejde o to, že sa počas 100 rokov bude pláž pomaly potápať - je to o tom, že jedno ráno, keď sa zobudíte uvidíte oblasť, ktorá nikdy predtým zaplavená nebola, zaplavenú.“

Topiaci sa ľad ohrozuje USA

Antarktída obsahuje okolo 90 percent ľadu na planéte. Je to ekvivalent kontinentu veľkosti Európy, pokrytý pokrývkou ľadu s hrúbkou 2 km. A keď sa planéta zahrieva v dôsledku zmeny podnebia, nie je všade rovnomerne zohrievaná - polárne oblasti sa otepľujú oveľa rýchlejšie. Toto zohrievanie postaví ľadový kontinent Antarktídy a Grónska, menšieho arktického regiónu, priamo do popredia globálneho otepľovania. Podľa dokumentu uverejneného minulý mesiac sa južný pól od roku 1989 otepľuje trojnásobne rýchlejšie.

Ako sa antarktický ľad topí a ľadovce sa posúvajú smerom k oceánu, Thwaites má centrálnu polohu, od ktorej závisí, ako sa budú ostatné ľadovce chovať. Práve teraz sa dá pozerať na Thwaites ako na zátku, ktorá zadržiava veľa ďalších ľadovcov v oblasti západnej Antarktídy. Vedci sa obávajú, že by sa to mohlo zmeniť.

„Je to základný kameň pre ostatné ľadovce okolo neho v Západnej Antarktíde... Ak ho odstránite, ďalší ľad sa môže začať tiež topiť ,“ hovorí Paul Cutler, programový riaditeľ antarktickej glaciológie v Národnej vedeckej nadácii v USA.

Thwaites je stále užší a zmenšuje sa. Stráca ľad stále rýchlejšie. "Veľkou otázkou je, ako rýchlo sa stane nestabilným," dodáva Cutler. "Zdá sa, že od toho Ďaleko nemá."



Keď sa roztopí, samotný Thwaites by mohol zvýšiť hladinu mora asi o 65 cm. Ak však odíde Thwaites, príde k tomu, že sa začnú topiť aj ostatné ľadovce na západnej polovici Antarktídy, čo by viedlo k zvýšeniu hladiny mora o 2 až 3 metre, hovorí Cutler. Takýto nárast by bol katastrofou pre väčšinu pobrežných miest.

V súčasnosti klimatológovia tvrdia, že hladina morí sa do konca storočia zvýši o 61 až 110 cm, za predpokladu, že svet bude naďalej produkovať oxid uhličitý na súčasnej úrovni. Ak sa však Thwaites zrúti rýchlejšie, ako sa očakávalo, úroveň stúpania hladiny mora spôsobená Antarktídou by mohla byť dvojnásobná v porovnaní s modelmi, ktoré v súčastnosti máme.

Vplyv gravitácie na oceán znamená, že na niektorých miestach stúpne hladina morí viac ako na iných. Stúpanie hladiny by teda niektoré mestá vystavilo väčšej miere nebezpečenstva, najmä ak ide o mestá na východnom pobreží Severnej Ameriky.

Dopad otepľovania oceánov

Dobrou správou je, že antarktický kontinent sa ešte príliš neroztápa. V súčasnosti sa vďaka roztápaniu ľadovcov zvyšuje hladina mora ročne asi 1 mm, čo predstavuje tretinu z celosvetového ročného nárastu. Tempo zmien na ľadovcoch, ako je Thwaites, sa však alarmujúcou rýchlosťou zrýchlilo, aj keď by roztopenie samotnej Antarktídy malo trvať tisíce rokov.



Keďže koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére stúpa na úroveň, akú ľudia nikdy nezažili, vedci sa snažia pochopiť, ako sa planéta vďaka týmto zmenám mení. Antarktída je dôležitá v riešení tejto úlohy. „Antarktída je zďaleka najväčším rizikom,“ pokiaľ ide o extrémne zvýšenie hladiny morskej hladiny, hovorí Anders Levermann, profesor na Potsdam Institute for Climate Impact Research, a autor niekoľkých článkov o ľadovej pokrývke na Antarktíde.

Veľkou otázkou nie je, či, ale ako rýchlo stúpa hladina morí. Roztopenie ľadu si vyžaduje čas a teplu trvá, kým sa rozdistribuuje v klimatickom systéme. O fyzikálnych vlastnostiach ľadových plátov a o tom, ako sa v priebehu času zhoršujú, máme málo informácií, a preto je pochopenie ľadovca Thwaites také kritické.

Levermann vysvetľuje, že fyzika toho čo sa deje sa dá prirovnať k položeniu kocky ľadu na tanier a jej roztápaniu. "Je veľmi ťažké povedať, ako rýchlo stúpa hladina mora, ale nie je veľmi ťažké povedať, koľko ľadu môže prežiť na planéte, ktorá sa oteplí o 1, 2 alebo 3 stupne a o koľko sa oceán rozšíri," hovorí.

Aj keď emisie oxidu uhličitého významne poklesli počas celosvetových karanténnych opatrení, dlhodobá prognóza nie je dobrá. Oxid uhličitý môže zostať v atmosfére sto rokov alebo dlhšie, jeho hladiny sa stále zvyšujú a planéta sa stále otepľuje. V posledných mesiacoch sme zaznamenali sériu nových pochmúrnych míľnikov: posledný mesiac bol najhorúcejší jún od začiatku meraní. A v júli, vlna horúčav v ruskej Arktíde pri Sibíri dosiahla rekordnú teplotu 38 ° C, čím spustila sériu ničivých požiarov.

Mnohé z otepľovacích procesov prebiehajúcich na planéte sú už „neodvrátiteľné“ - napríklad zmiznutie letného morského ľadu v Arktíde alebo topiaci sa permafrost na Sibíri - čo znamená, že ich nebudeme schopní zastaviť alebo zvrátiť. Všetko, čo môžeme urobiť, je preskúmať ich a pochopiť, čo znamenajú pre náš život.



Jedným z najpravdepodobnejších nástrojov, ktoré pomáhajú vedcom v tomto pátraní, je dlhý žltý robot zvaný Icefin. Bol navrhnutý tak, aby hľadal mimozemský život na Európe - na jednom z mesiacov Jupitera. V decembri a januári bol odskúšaný na ľadovci Thwaites. Robot má tvar valca, aby ho bolo možné spustiť úzkou dierou v ľade. Robot má kamery, chemické senzory a sonarové skenery. Jeho poslaním je dosiahnuť dno ľadovca, kde sa ľad stretáva so skalným podložím - tuto sa ľad najviac topí.

„[Toto] vozidlo sa môže dostať na miesta, na ktoré sa nič iné nemôže skutočne dostať,“ hovorí Britney Schmidtová, vedúca tímu Icefin a docentka na Technologickom inštitúte v Georgii.

Icefin a ďalšie výskumné tímy zistili, že skutočným vinníkom roztápania ľadovca Thwaites je oceán, nie vzduch. Keď sa planéta zahrieva v dôsledku klimatických zmien, oceán absorbuje väčšinu dodatočného tepla.

V Antarktíde, ľadová čiapka, ktorá pokrýva kontinent je momentálne stabilná, roztápanie sa vyskytuje predovšetkým okolo okrajov, kde sa ľad stretáva s morom. Tento otepľujúci sa oceán má vplyv na ľadovec Thwaites, pretože jeho veľká časť leží na podloží, ktoré je pod hladinou mora. Spodná časť ľadovca, bližšie k oceánu, sa chová ako korok na šampanskom, ktorý zabraňuje zvyšku ľadu skĺznuť do mora.

„Ak tento ľad odstránime“ hovorí Vaughan, „čo je vlastne už spomínaný korok, príde k vystreleniu korku a následne prichádza veľká vlna ľadu... “

Stavanie obrany

Plánovači infraštruktúry na celom svete čelia výzve stúpajúcej hladiny morí, ktorá je ešte skomplikovaná neistotou. Mali by sa pripraviť na stúpanie hladiny mora o 50 cm alebo na dvojnásobok tejto hladiny? Skúmanie Thwaites nám pomôže odpovedať na túto otázku - ale odpovede nemusia prísť včas.



Mestá už míňajú stovky miliónov dolárov na to aby sa pripravili. San Francisco stavia obranu okolo letiska, ktoré leží len 3 metre nad morom. V Londýne sa úradníci rozhodujú, kedy zvýšiť výšku bariéry Temže. Jakarta buduje sieť morských múrov, aby sa ochránila a ani to ešte nestačí na odvrátenie vládnych plánov na premiestnenie celého hlavného mesta Indonézie.

Ekonomické náklady stúpajúcich morí sú obrovské. Vyššie hladiny morí znamenajú viac záplav, poškodenú infraštruktúru, viac búrok počas tajfúnov a zničenie nízko položenej poľnohospodárskej pôdy, pretože sa na ňu dostane slaná morská voda.

Je oveľa nákladovo efektívnejšie pripraviť sa skôr na stúpajúce moria, než čakať na riešenie následkov, hovorí Thomas Schinko, autor štúdie a výskumník Medzinárodného inštitútu pre analýzu aplikovaných systémov. „Ak sa nebudeme prispôsobovať, zažijeme obrovské straty,“ dodáva.

Pripraviť sa je však dosť ťažké, ak plánovači nevedia, čo môžu očakávať. „Pointa je to, aby spoločnosť dostala informáciu o tom, koľko a ako rýchlo,“ hovorí Cutler z US National Science Foundation. „Aká naliehavá je táto výzva - na čo sme už pripravení na základe zotrvačnosti celého globálneho klimatického systému?“

S rozšírením koronavírusu do celého sveta sa ďalšia výskumná sezóna v Antarktíde - zvyčajne od decembra do februára - znížila na minimálny počet zamestnancov. Antarktída je jediným kontinentom s nulovým výskytom koronavírusu a výskumné tímy sú odhodlané udržať toto číslo.

Pre ľadovec Thwaites to znamená, že výskumné tímy a Johnsonová budú musieť počkať trochu dlhšie, aby získali všetky odpovede. "Stále toho veľa o Thwaites nevieme," hovorí geologička, ktorá vyhlasuje, že sa jedného dňa vráti na ľadovec. "Väčšina našich objavov ešte len príde."