Kalamita komárov naberá na obrátkach a obyvateľom postihnutých regiónov robí zo života peklo. Čo tento hmyz najviac láka a ako proti nemu bojovať? Je pravda, že dáva prednosť niektorej krvnej skupine?

Komárom na juhozápadnom Slovensku sa parazitológ Nasir Ahmad Jalili z Lekárskej fakulty UK venuje už 30 rokov. V rozhovore pre denník SME povedal, čo je kľúčové v boji s týmto nepríjemným a v niektorých prípadoch i nebezpečným hmyzom.

Aby sme mohli mať situáciu pod kontrolou je podľa neho dôležité vyhľadávanie liahnísk a včasné aplikovanie postreku. To však nedokáže každý. Bežní ľudia nevedia, v akom štádiu larvy práve sú a či už je postrek potrebný. „Dokonca aj moji študenti, ktorí mi chcú pomôcť, sa to najskôr musia naučiť. Preto som v Bratislave asi jediný, ktorý robí takéto podrobné monitorovanie a nestíham vždy pozrieť všetko,“ vysvetľuje.

Tento rok je na tom najhoršie Záhorie, kde stále prebieha ich rozmnožovania. Situácia závisí od množstva zrážok a teploty. Po miestach ich výskytu je najlepšie pátrať, keď ešte nie je vegetácia, čiže skoro na jar. Parazitológ potom vybrané liahniská každý týždeň monitoruje a sleduje aktivitu lariev.



Keď zistí, že sú larvy aktívne, pošle postrekovej firme presné súradnice. Prípravok musia aplikovať do 2 až 3 dní, inak by už mohlo byť neskoro. Ľudí, ktorí robia postreky, je však príliš málo. Okrem toho, aj na území Bratislavy sú lokality s 5. stupňom ochrany, v ktorých sa nemôže použiť ani zvyčajný biologický postrek. Problémom sú i záhrady, kam nemajú prístup a kde sú sudy alebo nádrže, v ktorých sa po čase začnú liahnuť komáre. Voda v nich by sa mala často vymieňať.

Ako ďalej povedal pre denník SME, pri postrekoch sa využíva biologická látka, ktorá obsahuje bielkoviny. Larvy ich požerú, dostanú sa im do tráviacej sústavy a následne zahynú. Účinnosť je veľmi dobrá, ale len v prípade, že sa aplikuje včas. Na vyššie štádiá lariev alebo na kukly už neúčinkuje.

Komáre sú najaktívnejšie, keď je šero. Podľa odborníka ako ochrana pred nimi najviac pomáha repelent, dlhé nohavice i rukávy. Krv nám pijú v skutočnosti len samičky, samce sa živia nektárom alebo šťavami rastlín. Svoju obeť môžu nájsť aj podľa vylučovaného oxidu uhličitého, ktorý vydychujú všetky cicavce. „Pri pozorovaní som zistil, že kalamitný druh komárov na našom území je 3,5-krát aktívnejší, keď cíti oxid uhličitý. Ale niektoré druhy komárov lákajú rôzne pachy, napríklad syry,“ uviedol parazitológ.



Objasnil tiež, ako je to s krvnými skupinami. „Ak je okolo nás celý roj komárov, je úplne jedno, akú krvnú skupinu človek má, pretože budú štípať všetkých rovnako. Ale aj keby sme robili experiment len s jedným komárom, ktorý by sa mal rozhodnúť, koho poštípe, ani v tom prípade by krvná skupina nebola podstatná,“ povedal ďalej pre denník SME.

Vývin komára je viazaný na vodu. Niektoré sa liahnu skoro na jar v kalužiach roztopeného snehu, potom nastupujú letné druhy, ktoré spôsobujú kalamitu. Tie sú závislé od množstva dažďov. Nemalú úlohu v tom hrá i teplota vody. Ak má menej ako 20 stupňov, veľa druhov v nej neprežije. Podľa Jaliliho existuje vo svete asi 3500 druhov komárov, z toho na Slovensku ich je približne 50.

V tropických oblastiach môžu prenášať i vážne choroby. Len malária, ktorú takto spôsobia, zabíja ročne až okolo pol milióna ľudí. Najviac ich je v Afrike a obeťami sú najmä deti do 5 rokov. Jalili dodal, že aj na Slovensku bola malária, ale v roku 1959 sa ju podarilo poraziť a v roku 1963 bolo bývalé Československo vyhlásené za nemalarickú oblasť. Na Slovensku je ročne asi 5 prípadov tohto ochorenia, všetky pôvodom z iných krajín.