Na Slovensku sú potrebné vodozádržné opatrenia a nie veľké drahé betónové vodné nádrže. Povedal to minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Tento týždeň odpovedal v parlamente na otázku, týkajúcu sa výstavby vodného diela Tichý potok. Plán výstavby Tichého potoka sa vláda zaviazala zrušiť vo svojom programovom vyhlásení.

Budaj podotkol, že výstavba vodného diela sa nikdy nemohla zrušiť, keďže ani nikdy v skutočnosti nezačala. V programovom vyhlásení vlády sa spomína zrušenie plánov tejto výstavby. Plánovaná investícia by mala rizikový vplyv na životné prostredie a na štátne investície.

"Vnucuje sa otázka, koľko verejných financií sa minulo na opakované vypracovanie projektov a posudzovania," poznamenal minister. Údaje z roku 2010 hovoria, že investícia mala dosiahnuť výšku 332 miliónov eur. Budaj si myslí, že v súčasnosti by bola suma iná.

Výstavbe predchádzali plány ešte z 50. rokov 20. storočia. Plán výstavby Tichého potoka sa obnovil v roku 2003, keď kompetentní tvrdili, že ide o postavenie veľkokapacitného zdroja pitnej vody. V tom čase sa predpokladalo, že súčasná vodná nádrž Starina na východe Slovenska skolabuje do roku 2020 a krajské mestá Košice a Prešov tak nebudú mať pitnú vodu.



"Tieto odhady robili tí, ktorí chceli stavať vodné dielo. Pre nich to bola zaujímavá investícia. Medzičasom nenastalo zvýšenie spotreby pitnej vody, ale, naopak, klesla jej spotreba," tvrdí Budaj. Dodal, že v roku 2012 vodohospodárom vypršalo stanovisko k výstavbe a Tichý potok sa tak stavať nezačal.

Šéf envirorezortu uviedol, že minulý rok Vodohospodárska výstavba obnovila svoje snahy nájsť si pracovisko v okolí Tichého potoka. Odôvodnila to tým, že nejde o zvyšovanie množstva pitnej vody, ale že formou priehrady chce okolie adaptovať na zmeny klímy. "Táto téza je neopodstatnená, lebo gigantické priehrady nie sú dobrou odpoveďou na zadržiavanie vody v krajine," povedal.