Komentár Antona Kanevského (Fond strategickej kultury)

Trhlina medzi Starým a Novým svetom sa nezaceľuje.

Senátu USA bola 4. júna predstavená nová verzia návrhu zákona o rozšírení sankcií proti európskym spoločnostiam, súvisiacim s výstavbou plynovodu „Nord Stream 2“. „Napriek predvolebnej kampani môže byť proces prijatia zákona veľmi rýchly,“ povedal vtedy americký veľvyslanec v Nemecku Richard Grenell. Podľa neho majú USA v úmysle, ak nezabránia dokončeniu výstavby, zabrániť neskôr uvedeniu plynovodu do prevádzky.

Rozdiel medzi novou verziou a predchádzajúcou verziou je v tom, že ak sa v prvom zákone stanovili sankcie proti spoločnostiam, ktoré sa priamo podieľajú na výstavbe plynovodu, teraz sa kladie dôraz na štruktúry, ktoré právne zabezpečujú výstavbu a poisťujú jej účastníkov. Konkrétne návrh zákona  navrhuje uvaliť sankcie na poisťovacie spoločnosti, ktoré pracujú s plavidlami kladúcimi potrubia, a čo je dôležitejšie, na spoločnosti, ktoré zabezpečujú kontrolu a udeľujú certifikáty. Certifikáciu a kontrolu však môžu vykonávať iba autorizované štátne agentúry v Nemecku, pretože plynovod prechádza cez jeho územie a jeho teritoriálne vody.

Skutočnosť, že nové sankcie USA môžu ovplyvniť nemecké verejné služby, je uvedená v dokumente pre vnútorné použitie ministerstva hospodárstva Nemecka, ktorého fragmenty cituje denník Frankfurter Allgemeine Zeitung s odkazom na zdroje.



V dokumente sa uvádza, že nový zákon hrozí „sankcionovaním administratívnych a technických opatrení verejných služieb vo fázach dokončovania výstavby a prevádzky plynovodu“. Zdôrazňuje sa tiež, že ide o „dokonalú inováciu“. V každom prípade „potenciálnymi cieľmi nových [amerických] návrhov o sankciách sú väčšinou nemecké a európske spoločnosti.“

 

Skutočne, vo vzťahoch medzi atlantickými spojencami  také ignorovanie  „starších“ (USA) záujmov „mladších“ (Nemecko)  nikdy neexistovalo.

Zdá sa, že Washington prekračuje hranicu, za ktorou sa odloženie dokončenia výstavby a začatia prevádzky na dobu neurčitú stane pre Berlín uznaním jeho úplnej závislosti od Spojených štátov.

Pred šiestimi mesiacmi, po prijatí prvých sankcií proti rusko-nemeckému plynovodu, sme si položili otázku: „Kedy stratia Nemci trpezlivosť?“ Zatiaľ Nemci trpia, hoci nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas povedal: „Sankcie o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, sú podľa nášho názoru exteritoriálne a odmietame ich.“



Berlín sa snaží vyhnúť verejnej polemike s Washingtonom a je opatrný vo vyhláseniach, ale už existujú náznaky, že Nemecko sa nebude obmedzovať iba na verbálne protesty. Ukázalo to aj odmietnutie Angely Merkelovej cestovať do USA na samit G7, ktorý nasledoval bezprostredne po oznámení  plánov na zavedenie nových sankcií.

Je potrebné venovať pozornosť písomnej odpovedi vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Josepa Borrela na žiadosť poslanca Európskeho parlamentu Emmanuela Morela. V odpovedí sa uvádza, že sankcie na činnosti, ktoré boli povolené legislatívou EÚ sú „neprijateľné a porušujú medzinárodné právo“. Európska komisia „sa pripravuje na prijatie posilneného sankčného mechanizmu, ktorý zvýši stabilitu Európy vo vzťahu k exteritoriálnym sankciám uloženými tretími krajinami,“ uvádza sa v liste. Podrobnosti nie sú zverejnené.

Vyhliadky na sankčnú vojnu medzi dvoma hlavnými centrami západného sveta zatiaľ desia jedných i tých druhých. Tým viac, že Trumpovou reakciou na Merkelovej odmietnutie pricestovať bolo rozhodnutie znížiť americký vojenský kontingent v Nemecku, pretože Nemci míňajú málo na spoločné vojenské úsilie a Američania nemôžu chrániť iných, ak títo „iní“ radšej kupujú ruský a nie  americký plyn.

Trhlina, ktorá vznikla medzi Starým a Novým svetom, sa nezmenšuje.