Kvalitnejšie stredné školstvo či prepojenie odborných škôl s praxou by pomohlo pri nesúladoch na trhu práce. Vyplýva to zo Správy o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2019, ktorú vypracoval Inštitút pre stratégie a analýzu (ISA), analytická jednotka na Úrade vlády SR.

Analytici ISA vysvetľujú, že v prípade nedostatku pracovných miest môže mať osoba s vyššou kvalifikáciou na výber buď nezamestnanosť, alebo prácu s nižšou odbornosťou. Podľa údajov Eurostatu z roku 2018 je odborový nesúlad na Slovensku nielen vyšší v porovnaní s krajinami Visegrádskej štvorky, ale aj v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie (EÚ).

Analytici zároveň poznamenali, že odborový nesúlad, keď človek pracuje v inom než vyštudovanom odbore, nemusí byť problém. Negatívny dopad na mzdu by mal byť minimálny, ak si osoba nájde zamestnanie v odbore, v ktorom môže využiť rovnaké zručnosti, a teda ku kvalifikačnému nesúladu nedôjde.

Podľa analytikov ISA patrí Slovensko ku krajinám EÚ únie s najväčším pomerom žiakov na stredných odborných školách oproti iným školám. Poukázali na analýzu Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) z roku 2017, podľa ktorej 34,5 percenta stredoškolských absolventov pracovalo mimo svojho odboru štúdia.



Zlepšeniu by mohlo dopomôcť napríklad aj lepšie prepojenie odborov stredných škôl s pracovným trhom. IVP v roku 2016 uviedlo, že krajiny s fungujúcim duálnym systémom, akými sú napríklad Rakúsko a Nemecko, alebo so systémom predvídavosti potrieb pracovného trhu, napríklad severské krajiny, mávajú najnižšiu mieru odborového nesúladu.

„Rovnako dôležitý je nedostatok profesijne orientovaných vysokoškolských odborov,“ konštatovali analytici z ISA. Ako ďalej vysvetlili, tieto programy by mohli poslúžiť ako nadstavba pre stredné odborné školy. Spolupráca s priemyslom pri tvorbe programov by mohlo priniesť zníženie nedostatku zručnej pracovnej sily.

Analytici ISA uviedli, že problémové môže byť skôr prepojenie kvalifikačného a odborového nesúladu. Vo svojej analýze uviedli, že odborníci odhadovali výpadok v produktivite na Slovensku v dôsledku splynutiu odborového nesúladu a prekvalifikovanosti v hodnote 0,37 percenta HDP. K najviac problematickým odborom na Slovensku patrí napríklad učiteľstvo, humanitné vedy, poľnohospodárstvo a veterinárstvo.



Analýza IVP z roku 2016 poukazovala, že absolventi týchto odborov okrem učiteľstva majú vyššiu mieru prenositeľných zručností a tak sa vedia uplatniť aj mimo odboru na rovnakej kvalifikačnej úrovni. V učiteľstve je najväčší pomer splynutia odborového a kvalifikačného nesúladu. Ako vysvetlili analytici z IVP pre slabú atraktivitu učiteľského povolania, absolventi daného odboru uprednostňujú iné zamestnanie.

„Pokles v úrovni zručností môže mať vplyv na nesúlady na pracovnom trhu, ktoré môžu mať negatívny dopad na celospoločenský vývoj. Na strane zamestnancov to znamená, že nemajú možnosť využiť nadobudnuté zručnosti a nemôžu zvýšiť svoju užitočnosť pre zamestnávateľa,“ ozrejmili analytici ISA. Premietnuť sa to môže do nižšej mzdy či spokojnosti zamestnanca. Analytici konštatovali, že pre zamestnávateľa to môže zas znamenať vyššie náklady na preškoľovanie a vzdelávanie ako aj nižšiu produktivitu a vyššiu fluktuáciu, čiže prechod zamestnancov do iného podniku.