Komentár  Eleny  Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)

Ktorý stimul pre oživenie hospodárstva funguje?

Uvedieme skutočnosť, ktorá by pred vírusovou hospodárskou krízou bola neuveriteľná: Fínsko neschválilo rozhodnutie Európskej únie o vydelení 750 miliárd EUR z Fondu na oživenie hospodárstva a vyžaduje, aby sa mu vysvetlilo,  za akých podmienok sa tieto peniaze rozdelia.

Pred desiatimi rokmi, keď Európa odstránila následky americkej realitne krízy, sa objem verejného dlhu krajín EÚ zvýšil z 0,9% HDP v roku 2007 na 6,2% v roku 2010. Vtedy pridelila  Európska únia  bankám v Európe pôžičky práve  v hodnote 750 miliárd Eur. Zvýšenie rozpočtového deficitu znamenalo zvýšenie štátneho dlhu vrátane zahraničného dlhu.

Aj v relatívne prosperujúcom Fínsku predstavuje štátny dlh hodnotu  60% HDP, čo tvorí základný kameň Maastrichtskej   zmluvy o Európskej únii. A nezáleží na tom, že Brusel toto pravidlo pozastavil, čím umožnil získať pôžičky a zvýšiť deficit rozpočtu na koľkokoľvek – dlhy sa musia stále splácať.



Preto fínska ministerka pre európske záležitosti a správu nehnuteľností Tytti Tuppurainen uviedla, že Helsinky  jednoducho nie sú pripravené prijať také rozhodnutie EÚ, a „chcela by som vidieť, že aspoň časť financovania súvisí s budúcim hospodárskym rozvojom, pretože krajiny  reagujú na hospodársku podporu rôznym spôsobom " To znamená, že ju často prejedia. Je však potrebné, aby predkladali plány, ktoré zabezpečia riešenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov.

Ekonokmický chaos.

Podľa mnohých ekonómov je reakcia vlád na opatrenia na prekonanie ekonomických dôsledkov koronavírusu chaotická. Časopis  Foreign Affairs  píše, že sa krajiny  vyhýbali globalizácii, uzatváraniu hraníc, zavádzaniu kontrol vývozu, ostro kritizovali  WHO a ďalšie medzinárodne inštitúcie.

Prekvitajúci protekcionalizmus  FA nazýva druhú stranu „medailami koronavírusu“, čo svedčí o tom, že v prípade núdze je celý systém medzinárodných inštitúcií  zbytočný. Iná vec  je Čína, kde sa nedávno konal tradičný obchodný festival, na ktorom spoločnosti pôsobiace v oblasti elektronického obchodu zaznamenali v objeme predaja nové rekordné výsledky.



Tmall , ktorej vlastníkom je  Alibaba .com predal tovar v hodnote 698,2 miliárd jüanov (takmer 100 miliárd amerických dolárov), webová stránka  JD.com za 18 dní, počas ktorých sa konal festival, urobila obchod za 269,2 miliárd jüanov v porovnaní s minuloročnými 201,5 miliardami. Hovorí to prinajmenšom o dvoch veciach: o pokračujúcom hospodárskom oživení a hnacej sile domáceho trhu.

Aké ekonomické stimuly fungujú?

Obidva tieto stimuly pre hospodárske oživenie - európsky, ktorý nalieva likviditu do bánk, a čínsky, ktorý plní  jüanmi do vrecká občanov „Nebeskej ríše“, určite nie sú žiadnym objavom. Európania majú hranicu myslenia tvorenú tristoročnou diktatúrou súkromného majetku a zisku, hovorí  Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, profesor na Kolumbijskej univerzite a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky v článku s názvom „Aké ekonomické stimuly fungujú?“

Na zodpovedanie jeho otázky stačí porovnať niektoré čísla. Vlády a banky rozvinutých krajín zachraňovali ekonomiku rozsiahlymi injekciami likvidity, ktoré sa teraz rovnajú 10 percentám svetového HDP,  oznamuje oddelenie ekonomických a sociálnych vecí OSN . Podľa Stiglitza však tieto opatrenia nestimulujú.



„Problém je v tom,“ píše laureát Nobelovej ceny, „že veľká časť peňazí bola odoslaná priamo do vyrovnávacieho kapitálu (záručný kapitál banky alebo investora vytvoreného v prípade budúcej krízy) ... Táto situácia vedie k „ pasci likvidity “... Bez rozsiahlych injekcií likvidity sú možné rozsiahle bankroty, strata fixného kapitálu a ešte ťažšia cesta k oživeniu. “

Ekonómovia už chápu, že vplyv priebehu  koronavírusu na ekonomiku bude trvať oveľa dlhšie ako niekoľko týždňov. Teraz, aj keď väčšina fariem a podnikov dostala vo svojich bankách „stimulačné šeky“, tieto peniaze stále nehybne ležia na účtoch kvôli obavám z budúcnosti,  ak sa preukáže absencia dôveryhodných dlžníkov ochotných čerpať nové pôžičky.

Dôkaz Stiglitza je jednoduchý: v Spojených štátoch od februára do apríla aktuálneho roku,  v bankách a iných depozitných inštitúciách, ktoré priťahujú prostriedky formou ich pripísania na otvorené vkladové účty,  sa dostupné rezervy pre dlžníkov takmer zdvojnásobili - 1,5 až 2,9 bilióna dolárov.  To znamená, že biliónové injekcie likvidity majú relatívne malý účinok.

Čo je ešte  dôležité?

„Dostupná likvidita predstavuje veľké sociálne nebezpečenstvo,“ poznamenáva laureát Nobelovej ceny. „Okrem zvyčajného strachu z dlhov a inflácie, existuje veľa dôvodov obávať sa, že sa hotovosť v bankách  použije na finančné špekulácie.“ Všetky tieto obavy spolu bránia rastu spotrebiteľského dopytu a investícií potrebných na obnovu hospodárstva. Kľúčovou podmienkou na zotavenie je podľa Stiglitza zvýšenie „príležitosti utrácať“.

„Tento začarovaný kruh môže zlomiť iba štát. Poistenie proti dnešným rizikám musia vziať vlády na seba tým, že ponúknu odškodnenie spoločnostiam v prípade, že sa ekonomika k určitému času nezotaví.“

No a čo Čína?

Od roku 2010 tam mzdy vzrástli o 50 percent - čo je najvyššia miera rastu príjmov medzi krajinami Ázie a Tichomoria. Čínska vládna agentúra  Xinhua  uvádza,  že napriek poklesu zahraničného obchodu od januára do mája čínsky vývoz vzrástol o 5 percent. A za 18 dní tradičného júnového obchodného festivalu spracovali čínske poštové a kuriérske spoločnosti takmer 4,7 miliardy balíkov, čo je o 48 percent viac ako v minulom roku. Rýchly rast tržieb bol podporený rýchlym obnovením obchodnej činnosti a stabilným spotrebiteľským trhom.

Ktorý stimul teda funguje lepšie?