Koalícia pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) vytvára nový štýl politiky okydávania, v ktorom prestáva byť jasné, na koho strane je pravda. Potvrdilo sa to aj v prípade kauzy záverečnej práce Borisa Kollára (Sme rodina), ktorá ukázala, že jednotliví koaliční partneri sú vo vzájomnom konflikte už od začiatku. 

Na rozdiel od predchádzajúcich koalícií, ktoré sa aj napriek sporom spolu snažili vychádzať, nie sú škriepky v zoskupení OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí ničím výnimočným. Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity pre Pravdu hovorí, že ide o populistickú stratégiu, ktorá, ako sa zdá, zaberá. 

„Novinka je v tom, že predtým sa koalície aj pri sporoch snažili spolu vychádzať a napĺňať svoj program, kým pri tejto koalícii od začiatku vidíme, že v konflikte môže byť každý s každým… Je to politika okydávania, po ktorej volič stráca prehľad o tom, na čej strane bola pravda, pretože každý je zablatený,“ vysvetľuje Cinger. 



Stav vo vnútri koalície vykresľuje okrem iného nedávny spor medzi medzi predsedom NR SR Kollárom a podpredsedom parlamentu Jurajom Šeligom zo strany Za ľudí. Po neúspešnom odvolávaní šéfa parlamentu došlo medzi oboma koaličnými partnermi k slovnej potýčke, v ktorej Kollár Šeligu nazval „odporným farizejom“, akého v politike ešte nestretol. 

Aktuálne konflikty však môžu hlbšie ovplyvniť fungovanie koalície do budúcna. „Tí menší partneri sa už poučili, pretože vytvorili akúsi opozíciu v rámci koalície. Ak by s ich 25 mandátmi hrozili premiérovi, vláda by nemusela existovať,“ doplnil Cinger. 

Svoju úlohu v koaličných vzťahoch bude podľa politológa v budúcnosti zohrávať aj vývoj v rámci opozície. Tá totiž môže niektorým koaličných návrhom zákonov poskytnúť tichú podporu. Cinger si  preto myslí, že vydieračský potenciál, ktorým disponujú dve najmenšie vládne strany SaS a Za ľudí, v konečnom dôsledku nie je až taký silný. 

„Voči Kollárovi sa ani nikto z opozície veľmi silno nevyhraňoval. Bude to naozaj zaujímavé a môžeme očakávať, že tento nový štýl politiky bez širších straníckych štruktúr bude čoraz viac pripomínať vývoj ako v iných krajinách, kde vládnu populistické antistranícke zoskupenia, napríklad v Taliansku,“ uzatvára politológ.