Zvýšenie ťažby dreva by mohlo ovplyvniť schopnosť planéty bojovať proti klimatickým krízam v dôsledku zníženia absorpčnej kapacity uhlíka

Európa v posledných rokoch prišla vďaka ťažbe dreba o obrovskú plochu lesov. Údaje naznačujú, že týmto krokom sa znižuje kapacita absorpcie uhlíka na kontinente, čo prináša ešte väčšie problémy v boji proti klimatickej kríze, píše theguardian.com.

Mnohé z lesov EÚ, ktoré tvoria asi 38% jej rozlohy, sú obhospodarované na ťažbu dreva, a preto sa pravidelne ťažia. Strata biomasy sa však podľa satelitných údajov zvýšila v období od roku 2016 do roku 2018 o 69% v porovnaní s obdobím od roku 2011 do roku 2015. Plocha vyťaženého lesa sa v rovnakom porovnaní zvýšila o 49%, píše časopis Nature Research.

Tieto výsledky naznačujú, že v krátkom období došlo k oveľa väčšiemu vytínaniu lesov ( do množstva vyťatých lesov sa zopočítavajú aj dôsledky prírodných cyklov a vplyvu udalostí, ako sú lesné požiare a silné sneženie ). Podľa Guida Ceccheriniho zo Spoločného výskumného centra EÚ, by sa mohlo očakávať, že vyťaté oblasti sa budú v dôsledku cyklov pestovania a výsadby meniť. Dôvodom zvýšeného výrubu môžu byť pravdepodobne aj ďalšie faktory, medzi ktoré by mohol patriť zvýšený dopyt po dreve ako aj dopyt po výrobkoch z dreva. Satelitné údaje by preto mohli byť včasným ukazovateľom neudržateľných nárokov na lesy v EÚ.

Strata lesnej biomasy je najvýraznejšia vo Švédsku, kde sa zvýšilo množstvo ťažby o 29% a vo Fínsku kde sa vyťažilo asi o 22% viac dreva. Oveľa menej zasiahnuté boli Poľsko, Španielsko, Lotyšsko, Portugalsko a Estónsko, ktoré spolu predstavovali približne 30% nárast.



Ceccherini povedal, že pozorovaný nárast ťažby a strata biomasy pravdepodobne nebude mať za následok pokles ( množstva zalesnených častí ) v oblasti EÚ, pretože väčšina lesov by sa mala aj tak zregenerovať. Krátkodobo by to však narušilo schopnosť absorbovať uhlík v lesoch v EÚ.

„Lesy naďalej zostávajú lapačom uhlíka, ale ( v súčasnosti ) slabším ako predtým,“ povedal Ceccherini. „Aj keď sa časť zozbieraného uhlíka z biomasy používa vo výrobkoch z dreva, ktoré pravdepodobne nahrádzajú energeticky náročnejšie materiály, ako je oceľ alebo cement, väčšina ( biomasy ) sa v krátkom čase vráti do atmosféry ako CO2 ... Zvýšenie vyklčovania je ekvivalentné zvýšeniu emisií oxidu uhličitého do atmosféry.“

Lesy kompenzujú asi 10% emisií skleníkových plynov v EÚ. Keďže je pravdepodobné, že vyrúbané plochy budú opäť vysadené, nový rast stromov bude aj naďalej absorbovať oxid uhličitý z atmosféry, takže európska uhlíková bilancia nemusí byť z dlhodobého hľadiska výrazne ovplyvnená. Vedci však uviedli, že je dôležité zistiť, prečo sa ťažba tak náhle zvýšila. Môže ísť o to, že výrub lesov naznačuje širšie základné problémy týkajúce sa spôsobu riadenia európskych lesov. Táto štúdia nevie definitívne zistiť príčiny nárastu výrubu lesov, preto je potrebný ďalší výskum.

Zvýšenie dopytu po dreve a výrobkoch z dreva, ako je drevovina a papier, a ďalšie spaľovanie biomasy môžu byť za prudkým nárastom ťažby, ktorú pozorujeme v škandinávskych krajinách.

Profesor Thomas Crowther, zakladateľ spoločnosti Crowther Lab, ktorý sa nezúčastnil výskumu, uviedol: „Je znepokojujúce, že zvyšujúci sa dopyt po lesných produktoch môže znižovať množstvo uhlíka uloženého v živej biomase v európskych lesoch. Ešte viac je znepokojujúce to, že odstraňovanie lesov môže tiež ohroziť ukladanie uhlíka pod zemou. Tieto lesy ... predstavujú najväčšie zásoby uhlíka v pôde na Zemi. Ak odlesňovanie ohrozuje integritu zásob uhlíka v pôde..., môžu byť dopady ( výrubu stromov ) na klímu vážnejšie, ako sa pôvodne očakávalo.“