Tohtoročné búrky sú intenzívne. Okrem prívalového dažďa sú nebezpečné predovšetkým blesky. Nielen vonku, ale dokonca i doma. Ako pred týmto živlom chrániť seba i domácnosť?

To, že blesk môže predstavovať nebezpečenstvo pri pobyte vonku, vedia už i malé deti. Menej známe však je, že isté riziko existuje aj vtedy, keď sme doma. Dosvedčuje to prípad ženy z Austrálie, ktorú nedávno zasiahol blesk pri sprchovaní. Portál topky.sk napísal, že nemala žiadne zranenie, ale utrpela šok. Odborníci preto pripomínajú, aby sa ľudia počas búrky radšej vyhli akémukoľvek kontaktu s tečúcou vodou, vrátane umývaniu rúk alebo riadu.

Že neudrie dvakrát na to isté miesto?

Blesk môže byť dlhý aj 5 kilometrov, má napätie v miliónoch voltov a vzduch sa pri ňom zohreje takmer na 30-tisíc stupňov, čo je viac ako na Slnku, ktoré má na povrchu teplotu v priemere 6-tisíc stupňov. Ako napísal portál pravda.sk, zasiahnuť môže až do vzdialenosti 30 kilometrov od centra búrky. A aj keď sa hovorí, že blesk neudrie dvakrát na to isté miesto, v skutočnosti je to naopak. Miesto si „vyberá“ tam, kde je najlepší vodič elektriny.

Bleskozvod je základ, ale nestačí

Podľa Johna Jenseniusa, špecialistu na ochranu pred bleskom z Národnej meteorologickej služby USA, po zasiahnutí môže jeho elektrina putovať cez potrubie vodou a to aj vtedy, keď sú trubky plastové. Závisí to však od toho, ako je dom postavený a uzemnený. Bleskozvod by mal byť samozrejmosťou, iba vonkajšie opatrenie ale nestačí. Ak je budova vybavená ochranou pred bleskom a tzv. prepäťovou ochranou, výboj by nemal byť nebezpečný pre človeka ani zariadenie.

Napriek tomu je počas búrky vhodné dodržiavať isté pravidlá. Základom je zatvoriť okná, vypnúť elektrické spotrebiče a preventívne ich vypojiť aj zo zásuvky. Sila, ktorou blesk udrie by stačila na rozbehnutie nákladného vlaku. V prípade priameho zásahu môže dôjsť k poškodeniu elektroniky, napríklad počítača, umývačky riadu či televízora. Prepäťová ochrana totiž funguje len pri vzdialenom údere blesku. Okrem toho je dobré zdržiavať sa mimo dosahu kovových vecí, rozvodov plynu, kúrenia či akýchkoľvek káblov. Takisto sa neodporúča telefonovať z pevnej linky.

Ak máte svoju nehnuteľnosť poistenú, je užitočné si overiť, či zmluva zahŕňa i majetok. Často to tak nemusí byť. Podľa portálu hnonline.sk treba rozlišovať medzi poistením nehnuteľnosti a domácnosti.

Ako sa chrániť pred bleskom vonku?

Pri pobyte vonku je riziko ešte vyššie. Podľa portálu najmama.sk, šanca, že človek prežije zásah bleskom je asi 50-percentná. Smrť najčastejšie spôsobí zástava srdca a dýchania. Bezpečným miesto je auto, vlak, dom, či chata s bleskozvodom. Ako sa ochrániť, keď nemáme možnosť úkrytu?

Portál mladyzachranar.sk informuje o viacerých pravidlách. Ak sme na voľnom priestranstve, treba ho opustiť a držať sa čo najnižšie pri zemi. Dôležité je vyhnúť sa objektom, ktoré výrazne prečnievajú svoje okolie, napríklad osamotený strom na lúke, stĺp, komín či budova bez bleskozvodu a takisto mokrým miestam a vodných plochám. Voda je veľmi dobrý vodič elektrického prúdu.

Nebezpečné krokové napätie

Počas búrky by sme mali odložiť bicykel a všetky kovové predmety, aj dáždnik nad hlavou. Prúd sa po mokrom povrchu po údere blesku šíri až 300 metrov. Keď človek beží, má dlhší krok, preto sa neodporúča utekať – zvyšuje sa tým možnosť pritiahnutia blesku vírením vzduchu a najmä riziko krokového napätia. Hoci ohrozuje menej ako priamy zásah bleskom, môže byť tiež nebezpečné.

Svoju úlohu v prípade krokového napätia hrá vzdialenosť nôh. Fyzikálne povedané, elektrický prúd tečie na základe rozdielu potenciálu 2 bodov. To znamená, že elektrina prechádza cez telo z jednej končatiny do druhej, ak má človek rozkročené nohy alebo rozpažené ruky (horolezec). Mladyzachranar.sk ďalej uvádza príklad, keď babička odvádzala kravu do maštale a v blízkosti bol spadnutý drôt vysokého napätia. Zviera zabilo, ale starkú nie. Dôvodom okrem iného bolo, že krava má väčšiu vzdialenosť nôh. Vhodné je preto izolovať sa od povrchu zeme, napríklad stáť alebo sedieť na batohu či bunde (bez kovu) alebo inom nevodivom materiály a nohy mať tesne pri sebe.

Dôležité vzdialenosti

Nebezpečné je napríklad i prechádzať stredom veľkého námestia. Ak by sme ale stáli menej ako dva metre od vysokých osamotených predmetov, ktoré nemajú bleskozvod, je to ešte nebezpečnejšie ako voľné priestranstvo. Pokiaľ sme pri budove, ktorá „hromozvod“ má, treba zachovať vzdialenosť viac ako 2 metre. To platí aj v prípade akéhokoľvek vysokého objektu, inak by výboj mohol na nás preskočiť.

Pokiaľ sme v lese, môžeme si vyhliadnuť najnižší strom a od neho sa držať aspoň 2 metre, nohy mať pri sebe a izolovať sa od zeme. V prípade skupiny ľudí sa odporúčajú rozostupy najmenej 3 metre.

Na opatrnosť treba myslieť aj pri kempovaní, stan pred bleskom neposkytuje takmer žiadnu ochranu. Nevytvára sa na ňom tzv. Faradayova klietka, ako je tomu v prípade auta so zatvorenými oknami. Rovnako pokračovať v rybačke tiež nie je dobrý nápad, vodičom je vodná hladina i udica.