V slovenských múzeách je bordel. Zbierky v miliónových hodnotách nemá štát vôbec pod kontrolou. Strácajú sa po stovkách a to takmer v nevyčísliteľnej sume. Posledná kauza stratených vzácnych mincí, na ktorú
Z múzeí sa okrem numizmatických predmetov strácali aj historické zbrane v Trenčíne. Doteraz najväčšia kauza sa týkala viac ako 1200 cenných exponátov v roku 2004 v Trnave. Slovensko je tak v rozsahu strát svojich muzeálnych zbierok na smutnom mieste na čele Európy.
Veľká väčšina múzejných zbierok je v opatere štátu - zodpovedá za ne ministerstvo kultúry. To zo zákona zabezpečuje ochranu, obnovu, reštaurovanie, využívanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Rezort má na starosti prioritne pamiatkový fond, zbierkové fondy múzeí a galérie knižničných fondov.
Na čele sekcie kultúrneho dedičstva, pod ktorú vyššie spomínané činnosti spadajú, je generálny riaditeľ Radoslav Ragač. Ten nastúpil na svoj post v roku 2016. Ministerstvu v tom čase šéfoval Marek Maďarič (vtedy Smer-SD).
Po svojich predchodcoch Ragač zdedil kauzu krádeže múzejných zbierok v Trnave. No len pár mesiacov po jeho nástupe došlo k strate ďalších zbierkových predmetov a to v trenčianskom múzeu. Vtedy Ragač pre televíziu JOJ otvorene hovoril o porušení zákona : "Zákon jasne predpisuje, že pri akom veľkom rozsahu fondu, v akom časovom období sa má robiť odborná revízia fondu, ak tam nebola, tak by bol porušený zákon."
Radoslav Ragač ako šéf sekcie úzko spolupracuje s Branislavom Panisom, generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea (SNM). Aj toho do funkcie menoval Maďarič v roku 2016. Ragač a Panis sa napríklad v máji tohto roku obaja vyjadrovali na portáli slovakiana.sk. Ide o kontroverzný digitalizačný projekt ešte z dielne Maďariča za milióny eur.
Spolu písali napríklad text k výstave s názvom Milan Rastislav Štefánik, Generál – Osloboditeľ, na ktorej bola prítomná aj súčasná ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO). Obaja páni sú totiž z titulu svojich funkcií jednými z najbližších spolupracovníkov šéfa rezortu kultúry. O ich práci by teda mal mať minister dostatok informácií. V prípade Branislava Panisa o to viac, že vo vedúcich pozíciách SNM sedí už viac ako desať rokov.
V rokoch 2001 až 2015 bol dokonca Panis vedúcim Kabinetu numizmatiky, teda bol priamo zodpovedný práve za zbierky, ktoré múzeu zmizli. Ide zrejme o najväčšiu stratu štátnych vzácnych zbierok za posledných 20 rokov. Počas pôsobenia Ragáča a Panisa bol teda prekonaný rekord z roku 2004, kedy zmizli predmety zo zbierok v Trnave.
V prípade vzácnych mincí bolo podľa informácií Hlavného denníka ukradnutých, či vymenených až takmer päť tisíc predmetov. Ich zoznam je spísaný na viac ako 4-tisíckach strán. V niektorých prípadoch ide podľa zdroja z prostredia ministerstva o unikáty, v prípade ktorých ani nie je známa ich trhová hodnota. Slovensko napríklad prišlo aj o vzácne bankovky z prvej Československej republiky. Predbežná vyčíslená škoda v sume 1,2 milióna eur teda nemusí byť ani zďaleka konečná.
Je zaujímavé, ako sa na tak obrovskú škodu neprišlo skôr a ako sa to kompetentným podarilo taký dlhý čas tajiť? Navyše ak Slovenskému národnému múzeu nariaďuje zákon vykonať revíziu každých 8 rokov a následne o nej informovať nadriadený orgán.
Podľa nášho zdroja bola údajne predposledná revízia začatá v roku 2001, no nebola oficiálne ukončená. Napriek tomu ale z predbežných výsledkov informácie o stratených predmetoch už SNM k dispozícii malo, no jeho vedenie nekonalo. V roku 2010 sa začala nová kontrola, ktorá trvala do roku 2019. Straty posledná revízia potvrdila.
O výsledkoch či podozreniach ani Ragač, ani Panis nikoho neinformovali. Podľa zistení Hlavného denníka sa o škandále dozvedela ako prvá až exministerka Laššáková a to prostredníctvom listu, ktorý jej zaslal jeden z Ragačových podriadených. Až po jej tlaku podalo vedenie múzea trestné oznámenie. Podriadený, ktorý na problém upozornil, musel následne nedobrovoľne odísť zo sekcie, ktorej šéfuje Ragáč a to na iné miesto.
Napriek veľkosti škandálu ministerstvo aj po zmene vedenia v prípade nekoná.
Bývalá ministerka kultúry Ľubica Lašsáková v decembri prostredníctvom svojej kancelárie pre Hlavný denník uviedla, že „vzhľadom k tomu, že prípad vyšetruje polícia, nebudeme sa zatiaľ vyjadrovať k otázkam tohto prípadu. Počkáme si na záver vyšetrovateľa a následne poskytneme stanovisko aj pre médiá.“
Prešlo šesť mesiacov, na stoličku zasadla nová ministerka za stranu OĽaNO, ktorá sa pred voľbami hrdila tým, ako urobí vo všetkých rezortoch poriadok, no ani po viac ako 100 dňoch nedošlo k žiadnej zmene. Ministerka Natália Milanová si osvojila rétoriku svojej predchodkyne. "V súčasnosti je vyšetrovanie v riešení Policajného zboru SR, ministerstvo kultúry sa preto nebude k problematike vyjadrovať do ukončenia vyšetrovania."
Čo ministerstvo plánuje do konca vyšetrovania v súvislosti kauzou urobiť, tak jasné nie je. Faktom však je, že tí, ktorí sú za miliónové škody zodpovední, naďalej sedia na teplých miestach a poberajú slušný plat zo štátnej kasy.
Igorovi Matovičovi, premiérovi a predsedovi OĽaNO, pritom stačila nespokojnosť s výkonom šéfa štátnych hmotných rezerv a odvolal ho bez výsledkov policajného vyšetrovania. Zároveň nekompromisne trvá na výmene všetkých prednostov okresných úradov, ktorých nominovala bývalá vláda. Minister zdravotníctva Marek Krajčí z OĽaNO robí personálne zmeny iba pre nedostatok dôvery ale aj pre zlé hospodárenie.
