Zrecyklovalo sa iba 17,4% svetového elektronického odpadu 

Oproti Červenej pevnosti v Dillí v Indii pochmúrna štvrť Seelampur žije z toho, čo zákazníci v modernom svete vyhodia - z rozbitých alebo zastaraných elektronických a elektrických výrobkov. Seelampur je domovom jedného z najväčších trhov s elektronickým odpadom na svete a je typickým príkladom výziev, ktoré zdôraznila správa OSN vo štvrtok, píše cbc.ca

Správa Global E-Waste Monitor 2020 zistila, že svet v minulom roku vyhodil rekordných 53,6 milióna ton elektronického odpadu - čo zodpovedá hmotnosti 350 výletných lodí veľkosti Queen Mary 2. Podľa správy tento stav za posledných päť rokov predstavuje nárast množstva odpadu o 21 percent.

Zrecyklovalo sa iba 17,4 percenta odpadu, čo znamená, že zlato, striebro, meď, platina a iné vysoko zhodnotiteľné materiály, ktoré sa používajú ako komponenty, ktoré sa odhadujú na 57 miliárd dolárov boli vyhodené na skládky alebo spálené, pričom mohli byť zhromaždené na opätovné spracovanie a použitie. „Dokonca aj krajiny, ktoré majú zavedený systém nakladania s elektronickým odpadom, čelia relatívne nízkej miere zberu a recyklácie,“ uvádza sa v správe.



Čína s 10,1 miliónmi ton bola najväčším prispievateľom elektronického odpadu. Spojené štáty boli na druhom mieste s 6,9 miliónmi ton. Tretia bola India s 3,2 milióna ton. Tieto tri krajiny spolu predstavovali v minulom roku takmer 38 percent svetového elektronického odpadu. Nová správa tiež predpokladá, že globálny elektronický odpad - vyradené výrobky s batériou alebo s káblom - dosiahne do roku 2030 74 miliónov ton, čo predstavuje takmer dvojnásobok elektronického odpadu za posledných 16 rokov.

Elektronický odpad predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie a životné prostredie, pretože obsahuje toxické prísady alebo nebezpečné látky, ako napríklad ortuť.Aj keď celkové škody spôsobené všetkým nerecyklovaným odpadom na životnom prostredí môžu byť nevyčísliteľné, závery zo správy boli jasné: „Spôsob, akým vyrábame, spotrebúvame a likvidujeme elektronický odpad, je neudržateľný.“



Globálne otepľovanie je jedným z problémov spomenutých v správe, keďže sa v nej píše, že v dôsledku neprimeranej recyklácie „nezdokumentovaných“ chladničiek a klimatizačných zariadení sa do atmosféry uvoľnilo viac ako 98 miliónov ton oxidu uhličitého.

Tohtoročné karanténne opatrenia spôsobené koronavírusom ešte zhoršili problém s elektronickým odpadom. Ľudia uviaznutí doma začali vyhadzovať staré spotrebiče a kvôli karanténnym opatreniam bolo len málo pracovníkov, ktorí by zozbierali a zrecyklovali tento druh odpadu, vyhlásil Kees Balde, hlavný programový dôstojník programu udržateľných cyklov na United Nations University.

Noví spotrebitelia, viac odpadu

To, čo sa deje v Indii a Číne, je iba symptómom širšieho problému v rozvojových krajinách, kde dopyt po tovare, ako sú práčky, chladničky a klimatizácie, rýchlo rastie. „V krajinách so strednými a nízkymi príjmami nie je infraštruktúra na spracovanie elektronického odpadu ešte úplne rozvinutá. V niektorých prípadoch ( dokonca ) úplne chýba,“ uvádza sa v správe.

Dinesh Raj Bandela, zástupca programového manažéra v Centre pre vedu a životné prostredie v Dillí, uviedol, že zameranie sa Indie na elektronický odpad musí ísť nad rámec zberu, a výrobcovia by mali byť povzbudzovaní k výrobe spotrebného tovaru, ktorý vydrží dlhšie. a je menej toxický. Hoci India je jedinou krajinou v južnej Ázii, ktorá navrhuje právne predpisy o elektronickom odpade, zber tohto odpadu v krajine je naďalej na veľmi nízkej úrovni.



V meste Seelampur je bludisko špinavých uličiek naplnené obchodmi so šrotom, v ktorých pracujú tisíce ľudí. Rozoberajú a zhromažďujú z celej severnej Indie všetko, z čoho sa dajú získať drahé kovy na ďalší predaj. Pred každým obchodom sú hromady starých monitorov, stolových počítačov, nefunkčných mobilných telefónov, televízorov, stabilizátorov napätia, klimatizačných zariadení, chladničiek, mikrovlniek, vysávačov a práčok. Metre starých elektrických káblov sú rozhádzané alebo stočené nad horami elektronického odpadu.

Obchodníci a pracovníci sú mimoriadne podozrievaví voči každému cudzincovi, ktorý prechádza úzkymi uličkami, najmä ak sú to novinári. Mohammed Abid, obchodník s elektronickým odpadom, ktorý bol ochotný hovoriť, poprel, že spôsoby nakladania s elektronickým odpadom v Seelampure porušujú zákony alebo by predstavovali nebezpečenstvo.

„Existujú určité pracovné miesta, ktoré spôsobujú veľa problémov pre životné prostredie, ale na tomto trhu sa nevykonáva žiadna taká práca, ktorá by ovplyvňovala životné prostredie alebo zvyšovala znečistenie - tu sa nič také nedeje,“ povedal, zatiaľ čo zápach z neďalekého otvoreného kanála zapĺňal vzduch.