Aktivista, Simon Cheng, ktorému bol udelený azyl vo Veľkej Británii, tvrdí, že tieňový parlament by vyslal do Pekingu „jasný signál“

Hongkongskí demokratickí aktivisti diskutujú o pláne vytvoriť neoficiálny exilový parlament, čím chcú vyslať do Číny signál, že slobodu nemožno potlačiť, uviedol Simon Cheng.

Hongkong, bývalá britská kolónia, ktorá sa v roku 1997 vrátila pod čínsku vládu, bola minulý rok terčom často násilných, prodemokratických a anti-čínskych demonštrácií, píše theguardian.com. Týmito protestami chceli demonštrujúci brániť čínskym orgánom zasahovať do slobôd v Hong Kongu. Situácia v meste predstavuje najväčšiu politickú krízu od protestov na námestí Nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989.

V stredu hongkonská polícia použila vodné delá a slzotvorný plyn proti protestujúcim, pričom uväznila viac ako 300 ľudí. Demonštranti sa vrátili do ulíc aby protestovali proti novým, rozsiahlym bezpečnostným právnym predpisom, ktoré zaviedla Čína, aby potlačili nesúhlas s krokmi Pekingu v meste. Zákon dáva najslobodnejšiemu čínskemu mestu a jednému z najdôležitejších finančných centier sveta autoritárskejší charakter. Čína, ktorá popiera zasahovanie do Hongkongu, varovala zahraničné mocnosti, aby nezasahovali do jej vnútorných záležitostí.



Cheng, občan Hongkongu, pracoval pre britský konzulát na tomto území takmer dva roky. Utiekol potom, čo povedal, že ho čínska tajná polícia zbila a mučila. Cheng, ktorému Británia udelila azyl, sa označuje za prodemokratického aktivistu. "Tieňový parlament môže vyslať veľmi jasný signál Pekingu a hongkonským úradom a to taký, že demokracia nemusí byť závislá od Pekingu," uviedol pre agentúru Reuters v Londýne. "Chceme vytvoriť neoficiálne občianske skupiny, ktoré odrážajú názory obyvateľov Hongkongu."

Uviedol, že táto myšlienka je stále v počiatočnom štádiu a, že exilový parlament by podporoval obyvateľov Hong Kongu ako aj prodemokratické hnutie v meste. Odmietol povedať, kde by mohol parlament zasadať. "Vyvíjame alternatívny spôsob boja za demokraciu," uviedol Cheng. "Musíme sa dômyselne vysporiadať s rastúcou totalitou: ukazujú silné svaly ktoré využívajú na potlačenie ( demonštrácii ), takže musíme byť jemnejší a obratnejší."



Stále viac a viac ľudí „stráca nádej v to, že je efektívne ísť do ulíc alebo kandidovať do volieb“ do hongkonskej legislatívnej rady alebo mini-parlamentu. "Mali by sme stáť s obyvateľmi Hong Kongu a podporovať tých, ktorí v Hong Kongu zostávajú," uviedol.

Po tom, čo premiér Boris Johnson po zavedení kontroverzného zákona ponúkol miliónom obyvateľov Hong Kongu cestu k britskému občianstvu, Cheng povedal, že verí, že do Spojeného kráľovstva prídu stovky tisíc ľudí. "Spojené kráľovstvo vyslalo veľmi dobrý signál," uviedol Cheng. "Prídu stovky tisíc ľudí." Takmer 3 milióny obyvateľov Hongkongu má nárok na tzv. Britský národný (zámorský) pas.

Hongkong sa vrátil Číne pred 23 rokmi s tým, že zaručí slobody, ktoré na pevnine neexistovali, vrátane mestského nezávislého právneho systému a práv zhromažďovať sa a protestovať. V meste bol zavedený systém „jedna krajina, dva systémy“. Zákon o národnej bezpečnosti trestá trestné činy; odtrhnutia, podvratnej činnosti, terorizmu a tajných dohôd so zahraničnými silami až celoživotným väzením. Zákon umožní po prvýkrát v Hongkongu založiť pevninské agentúry pre bezpečnosť a umožní súdne vydanie občanov do Číny.