Požiar a následný výbuch zasiahli vo štvrtok fabriku na výrobu odstrediviek. Fabrika bola postavená nad Iránskym podzemným zariadením Natanz určeným na obohacovanie jadrového paliva. Analytici hovoria, že kvôli predošlým pokusom o sabotáž sa toto miesto stalo jedným z najstráženejších v celej republike, píše foxnews.com.

Iránska organizácia pre atómovú energiu sa snažila požiar bagatelizovať a označila ho za „incident“, ktorý ovplyvnil iba „priemyselnú kôlňu“, ktorá sa momentálne stavia, uviedol hovorca Behrouz Kamalvandi. Kamalvandi a iránsky jadrový vedúci, Ali Akbar Salehi sa však po požiari ponáhľali do Natanzu, zariadenia, na ktoré sa predtým zameriaval počítačový vírus Stuxnet. Zariadenie postavili pod zemou, aby odolalo prípadným nepriateľským úderom.

Hrozí, že požiar vzkriesi napätie na Strednom východe, presne tak ako v januári po tom, čo americký letecký útok zabil najvyššieho iránskeho generála v Bagdade a Teherán začal odvetný balistický útok zameraný na americké sily v Iraku.

Iránska štátna spravodajská agentúra IRNA síce nezverejnila pôvod požiaru, ale uverejnila komentár, ktorý sa zaoberal možnosťou sabotáže nepriateľskými krajinami, ako sú Izrael a USA. "Iránska islamská republika sa doteraz pokúšala zabrániť zintenzívneniu kríz a vytvoreniu nepredvídateľných podmienok a situácií," uviedol komentár. Ale „prekročenie červených čiar Iránskej islamskej republiky nepriateľskými krajinami, najmä sionistickým režimom a USA, znamená, že stratégia ... by sa mala zrevidovať.“



Oheň vypukol asi o 02:00 miestneho času v severozápadnom rohu objektu Natanz v iránskej centrálnej provincii Isfahán. Táto informácia vychádza z údajov zhromaždených satelitom americkej národnej agentúry pre správu oceánov a atmosféry, ktorý sleduje požiare z vesmíru. Obrázky, ktoré neskôr vydali iránske štátne médiá, ukazujú dvojpodlažnú tehlovú budovu so spálenými stenami, pričom jej strecha bola zjavne zničená. Trosky na zemi a dvere, ktoré vyzerali, že odleteli z pántov, naznačovali, že po požiari prišla explózia.

"Budú fyzické a finančné škody a my ich vyšetrujeme, aby sme vedeli posúdiť (ich rozsah)," uviedol Kamalvandi pre iránsku štátnu televíziu. „Nedošlo k žiadnemu prerušeniu práce v mieste obohacovania. Vďaka bohu, objekt pokračuje v práci ako predtým.“

Vo Washingtone ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že predstavitelia USA „monitorujú správy o požiari v iránskom jadrovom zariadení“. „Tento incident slúži ako ďalšia pripomienka toho, ako iránsky režim naďalej uprednostňuje svoj pomýlený jadrový program na úkor potrieb iránskeho ľudu,“ uviedlo ministerstvo.



David Albright z Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť uviedol, že oheň zasiahol výrobné zariadenie. Jeho inštitút predtým napísal správu o novom závode, ktorý identifikoval zo satelitných snímok, keď bol vo výstavbe. Iránski jadroví úradníci neodpovedali na žiadosť o komentár k pripomienkam analytikov. Akékoľvek poškodenie zariadenia by však bolo veľkým neúspechom, uviedol Hinz, výskumný pracovník v Centre James Martin, pričom označil požiar za „veľmi, veľmi podozrivý“.

"V Natanze by to dosť oddialilo vývoj technológie odstrediviek," uviedol Hinz. „Po dokončení výskumu a vývoja nemôžete tento výskum a vývoj vrátiť späť. Zameranie sa na toto miesto by bolo veľmi užitočné pre protivníkov Iránu."

Natanz, známy tiež ako Pilotné obohacovacie zariadenie pre palivá, patrí medzi lokality, ktoré Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ( IAEA ) v súčasnosti monitoruje. Môže tak urobiť vďaka dohode medzi Iránom a ostatnými mocnosťami z roku 2015. V tejto dohode sa Irán dohodol na obmedzení obohacovania uránu výmenou za zrušenie hospodárskych sankcií. IAEA vo vyhlásení uviedla, že si je vedomá správ o požiari. „V súčasnosti neočakávame žiadny vplyv na overovacie činnosti IAEA ,“ uviedla agentúra so sídlom vo Viedni.



Natanz sa stal stredobodom pozornosti západných krajín už v roku 2002, keď satelitné fotografie ukázali, že Irán asi 200 kilometrov južne od hlavného mesta Teheránu, stavia na mieste podzemné zariadenie. V roku 2003 IAEA navštívila Natanz. Irán uviedol, že by tu mal umiestniť odstredivky pre svoj jadrový program, ktorý je pochovaný pod približne 7,6 metra betónu.

Natanz dnes hostí hlavné zariadenie na obohacovanie uránu v krajine. Vo svojich dlhých podzemných halách odstredivky rýchlo odstreďujú plynný hexafluorid uránu, aby obohatili urán. IAEA v súčasnosti tvrdí, že Irán obohacuje urán na čistotu približne 4,5% - čo je nad rámec podmienok dohody o jadrovej energii, ale výrazne pod úrovňou 90% ( túto úroveň treba dosiahnuť aby sa dalo rozprávať o zbrani ). Podľa IAEA pracovníci tu tiež vykonali testy na pokročilých odstredivkách.



USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od jadrovej dohody v máji 2018, čím prišlo k mesiacom napätia medzi Teheránom a Washingtonom. Irán teraz porušuje všetky výrobné limity stanovené dohodou, stále však umožňuje inšpektorom a kamerám IAEA sledovať ich jadrové lokality. Natanz je naďalej predmetom osobitného záujmu Teheránu, pretože bol už v minulosti zasiahnutý pokusmi o sabotáž. Malvér Stuxnet, ktorý sa všeobecne považuje za americký a izraelský výtvor, prerušil a zničil odstredivky v Natanze práve v čase, keď sa západ obával iránskeho jadrového programu.

Yoel Guzansky, vedúci pracovník izraelského Inštitútu pre národné bezpečnostné štúdie a bývalý iránsky analytik pre úrad predsedu vlády, uviedol, že nevedel o existujúcej aktívnej sabotážnej kampani zameranej na Teherán. Uviedol však, že séria výbuchov v Iráne je „viac ako len náhoda“.

"Teoreticky povedané, Izrael, USA a ďalší majú záujem zastaviť tieto iránske jadrové hodiny alebo aspoň ukázať Iránu, že za cestu na ktorú sa vydali zaplatia," uviedol. "Ak Irán neprestane, budeme vidieť v krajine viac nehôd."