Na Slovensku sú pri prijímaní rozhodnutí o umiestnení detí do striedavej starostlivosti rodičov výrazné regionálne rozdiely.

Na východnom Slovensku je to podľa štatistických odhadov približne päť percent, v Bratislavskom kraji takmer 20. V súvislosti s uplynutím desiatich rokov od zavedenia striedavej starostlivosti v Slovenskej republike o tom v tlačovej správe agentúru SITA informovalo združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť.

„Kým vo východnej časti štatistika odhaľuje len niečo cez päť percent rozhodnutí o striedavej starostlivosti, v Trenčianskom kraji to bolo v roku 2018 skoro 15 percent a v Bratislavskom kraji takmer 20 percent rozhodnutí,“ uviedlo občianske združenie.

Podľa združenia sa striedavá starostlivosť na Slovensku zaviedla pred desiatimi rokmi v júli 2010. Ako ďalej združenie informovalo, v roku 2011 v takmer piatich percentách prípadov boli deti zverené do novej formy starostlivosti oboch rodičov. Za osem a pol roka platnosti zákona bolo zverených do striedavej starostlivosti približne 10-tisíc detí. Využívanie striedavej starostlivosti stále rastie a v roku 2018 dosiahlo 9,43 percenta.



V porovnaní s vyspelými krajinami sú slovenské čísla podľa združenia nízke. „Časté využívanie striedavej starostlivosti v Škandinávii neprekvapuje. Polovica švédskych rozvedených rodičov v roku 2015 tvrdila, že deti trávia rovnaký čas s mamou a rovnaký čas s otcom. Zaujímavé však boli štatistiky z Belgicka, v ktorom je striedavá starostlivosť uprednostnená od roku 2006. Detí, ktoré bývajú po rozvode rovnako alebo takmer rovnako u oboch rodičov, je tu od 43 do 50 percent v závislosti od regiónu,“ tvrdí občianske združenie. Ako ďalej uviedlo, v susednej Českej republike súdy v roku 2018 zverili po rozvode do striedavej starostlivosti viac ako 12 percent detí.

Aj keď bola podľa združenia striedavá osobná starostlivosť na Slovensku zahrnutá do zákona o rodine pred 10 rokmi, dodnes nie sú všetky súvisiace zákony aktualizované a nie všetky počítajú s touto možnosťou. „Nedávno sa nám ozvali rodičia dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Otec sa doma celodenne staral o dieťa a poberal príspevok na opatrovanie. Rodičia sa rozviedli, dohodli sa na striedavej starostlivosti o dieťa a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny okamžite odňal rodičom príspevok na opatrovanie. Zaradenie striedavej osobnej starostlivosti do legislatívy rozhodne malo zmysel,“ vyhlásilo združenie.

Zdôraznilo, že po desiatich rokoch od zavedenia striedavej starostlivosti je vhodné začať diskusiu o povýšení striedavej starostlivosti na štandardné usporiadanie po rozvode, hoci nie vždy povinné.