Komentár   Valentína Katasonova  (Fond strategickej kultúry)

Román „Vojna s mlokmi“ a súčasnosť.

Myslím si, že v desiatke najvýznamnejších spisovateľov dvadsiateho storočia  musí byť  uvedený český spisovateľ Karel Čapek (1890-1938). Bez toho, aby som znížil talent a dôležitosť Jaroslava Haška s jeho „Dobrým vojakom Švejkom“ a  Júliusa Fučíka  („Reportáž spod šibenice“), odvážim sa povedať, že práve Čapek je najvýznamnejšou osobnosťou českej literatúry. A dnes je  dôvod pripomenúť si tohto spisovateľa: tento rok si pripomíname 130 rokov od jeho narodenia.

Väčšina literárnych vedcov, ktorí skúmajú  Čapkove dielo vyzdvihuje jeho román „Vojna s mlokmi“. Túto knihu nazývajú satirou,  zaraďujú ju k žánru  fantastickej literatúry a antiutópie. Tento román by som nazval ešte eschatologickým. (Eschatológia – „učenie o posledných veciach človeka a sveta, o posmrtnom živote“, pozn. red.)

Prvé vydanie „Vojny s mlokmi“ vyšlo dva a pol rok pred nacistickou okupáciou Českej republiky a tri roky pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Niektorí potom v románe videli  náznak blížiacej sa kataklizmy spojenej s posilňovaním fašizmu a Tretej ríše. Myslím si, že je to pravda - Čapek bol zarytý antifašista.

Román začína ako dobrodružné dielo v duchu „Ostrov pokladov“ alebo „Deti kapitána Granta“. Jeden kapitán, dobrodruh Van Toch, ktorý sa zaoberá ťažbou perál, náhle nájde spôsob, ako zvýšiť efektívnosť svojho podnikania. Začína na to používať veľké morské plazy – mloky. Tie majú skúsenosti so získavaním perál z morského dna. Sú inteligentní a pripravení priniesť tieto šperky kapitánovi van Tochovi  výmenou za nože a harpúny. Van Toch vťahuje do svojho  podnikania čoraz viac mlokov, ťažba perál rýchlo rastie, jej ponuka začína prevyšovať dopyt a cena perál na svetovom trhu začína klesať.

Dôvtipný van Toch chápe, že mlokov možno zapojiť aj do niečoho iného, čo je tiež ekonomicky výhodné. Napríklad na vykonávanie podvodných prác pri stavbe prístavov. Veď toto je takmer bezplatná pracovná sila! Van Toch presvedčí bohatého priemyselníka G. H. Bondyho na vytvorenie  medzinárodnej spoločnosti, ktorá predáva mloky. Vzniká obrovský syndikát „Mlok“, ktorý mobilizuje obrovské finančné prostriedky. Mloky sa začnú intenzívne množiť, usádzať sa na ostrovoch Indického a Tichého oceánu, učiť sa zaobchádzať s rôznymi nástrojmi a odosielať ich na lodiach do celého sveta. Vzniká svetový trh  mlokov. Zároveň sa objaví tieňový trh na tieto stvorenia, ktorý nie je pod kontrolou Bondyho syndikátu. Predávajúci aj kupujúci živého tovaru pracujú na ďalšom vzdelávaní morských plazov, zdokonaľovaní  ich schopností  a rozvíjajú u  nich schopnosť myslieť .

Vojna s mlokmi

Mloky sa množia extrémne rýchlo,  je ich už  mnohonásobne  viac ako ľudí na planéte. Dobre si osvojujú to, čomu ich učia, mnohí už disponujú inteligenciou  porovnateľnou s inteligenciou priemerného obyvateľa Zeme, sú zapojení do realizácie pomerne zložitých projektov - do výstavby priehrad, kanálov a iných hydraulických štruktúr. Podnikatelia, ktorí vyrábajú krmivá pre mloky a dodávajú im potrebné výbušniny a nástroje potrebné na vykonávanie hlbinných  prác, si spokojne trú ruky.



Postupne sa však eufória spôsobená rozsiahlym využívaním takmer bezplatnej práce mlokov v globálnej ekonomike nahrádza úzkosťou, ba dokonca strachom.

• Po prvé, dochádza k náhrade  ľudí ako pracovnej sily mlokmi, nezamestnanosť dosahuje hrozivé  rozmery. Vo všetkých krajinách sa množia protesty pracujúcich.


• Po druhé, mloky sa začínajú cítiť suverénne, uplatňujú si teraz rovnaké práva ako ľudia. Už nesúhlasia s tým,  aby  boli objektmi vykorisťovania. Cítia sa ako slobodní pracovníci, pripravení spolupracovať s ľuďmi na rovnakom a vzájomne výhodnom základe.


• Po tretie, časť mlokov začína požadovať  obytný priestor ľudí. Mloky, ako obyvatelia morského prostredia, nepotrebujú súš a dokonca im zavadzia , diskutujú o možnostiach zaplavenia celých kontinentov, aby sa rozšíril ich biotop. Medzi  mlokmi sa začína rodiť, ak to tak možno nazvať  „imperialistická nálada“.

Mloky sa postupne zbavujú podriadenosti voči ľuďom. Dochádza k ozbrojeným  konfliktom medzi ľuďmi a mlokmi. Keď mloky vidia rozdiely medzi jednotlivými skupinami ľudstva, usilujú sa dosiahnuť dohody s niektorými štátmi o dodávaní zbraní plazom, ale potom aj sami začínajú vyrábať  zbrane.

Ľudstvo sleduje plazy, ktoré získavajú čoraz viac práv. Rozvíja sa hnutie za  systematické školské vzdelávanie chovaných mlokov, diskutuje sa o tom, aké vzdelávanie by sa malo mlokom poskytovať,  akým jazykom by mali hovoriť, atď. Zriaďuje sa medzinárodná Liga pre sponzorovanie mlokov, ktorej cieľom je budovať vzťahy medzi ľudstvom a mlokmi na základe slušnosti a humanity.



Na konci sa mloky celého sveta zjednotia a vyhlásia svoju suverenitu. Na čele ich štátu stojí „Veľký  Salamander“. Čapek v grotesknej podobe predstavuje nekonečné zasadania rôznych medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú riešením problémov. Je to jasný náznak márnosti vtedajšej Ligy národov, ktorá nedokázala vyriešiť ani jeden problém.

Podobnosť s Treťou ríšou

Nebudem ďalej rozprávať obsah románu. Na konci knihy je zrejmé, že ľudstvo uvoľnilo džina z fľaše. Džin v podobe obrovskej armády mlokov je pripravený zničiť ľudí. Román sa rozpadne a končí rétorickou otázkou: „A čo bude potom?“ Autor sám odpovedá: „A čo bude potom, to ja neviem.“ Úlohou autora je  prinútiť čitateľa, aby premýšľal. Pomôcť ľuďom odstúpiť od okraja priepasti.

Znovu opakujem, že väčšina vedcov , ktorí skúmajú  Čapkove dielo verí, že jeho román bol varovaním pred hrozbou, ktorú prinášal hnedý mor Tretej ríše. Postava Veľkého Salamandra  v  románe je jasnou paródiou na Hitlera. Keď Čapek videl, ako sa tento mor šíri po svete a ako ľudstvo nedokáže odolávať hrozbe, píše:

„Vynára sa otázka: je človek schopný byť šťastný a bol niekedy schopný byť? Človek - nepochybne ,  ako každá živá bytosť; ale ľudstvo nikdy. Celé nešťastie človeka je, že bol predurčený stať sa ľudstvom; alebo že sa stal ľudstvom príliš neskoro, keď sa už nenapraviteľne diferencoval na národy, rasy, viery, majetky a triedy, bohatých a chudobných, kultúrnych a nekultivovaných, zotročujúcich a zotročených. Zožeňte do jedného stáda kone, vlky, ovce aj mačky, líšky, medvede a kozy;  uzamknite ich v jednom výbehu,  nechajte ich žiť v tejto neprirodzenej únii, ktorú budete nazývať Spoločnosťou, a dodržiavať spoločné pravidlá života pre všetkých; bude to nešťastné, nespokojné a roztrieštené stádo, v ktorom sa ani jedno božie stvorenie nebude cítiť dobre. Toto je úplne presný obraz obrovského a beznádejne heterogénneho stáda nazývaného ľudstvo. “

Rôzna doba, rôzne interpretácie

Román je písaný v duchu podobenstva, takže v každej dobe ho možno interpretovať rôznymi spôsobmi. Čapkove Mloky sú tiež  roboti. Hovoria nám, že roboti môžu úspešne nahradiť človeka pri vykonávaní rôznych funkcií a operácií v ekonomike, pričom uplatňujú nielen fyzickú, ale aj mentálnu prácu.



Napríklad niektoré čínske médiá dnes živých novinárov vymenili za stroje. Áno, zatiaľ novinári - stroje vydávajú pomerne jednoduché materiály. Nie je však ďaleko čas, keď roboti budú písať nielen seriózne  analytické články, ale aj príbehy a romány. V tomto smere už  prebiehajú práce . A téma robotov úzko súvisí s témou umelej inteligencie. Akákoľvek umelá inteligencia je pokročilý robot, na rozdiel od staromódneho obrábacieho stroja so softvérovou kontrolou.

Karel Čapek predvídal vzhľad strojov, ktoré by  mohli človeka najskôr nahradiť, a potom pristúpiť k jeho zničeniu. Koniec koncov, slovo „robot“ nevymyslel odborník v IT oblasti  alebo inžinier, ale spisovateľ. Meno tohto spisovateľa je  Karel Čapek. Toto slovo vytvoril presne pred sto rokmi a použil ho vo svojej hre „R. U. R. " („Rossum's Universal Robots  -  Rossumove univerzálne roboty „), ktorá  bola uvedená  v roku 1920.

Je pravda, že v tejto hre sa robotmi nenazývajú stroje, ale ľudia,  ktorí vykonávajú veľmi špecifický druh práce. Po česky sa slovo „práca“  povie „práce“. A je tu aj slovo robota,  čo znamená  „tvrdá práca“, „drina“, „ťažká práca“. Pri týchto vývojových trendoch, keď dochádza k digitalizácii všetkého a každého, sa človek sám môže stať robotom.  Presnejšie,  biorobotom, mlokom 21. storočia. Najhoršie, čo môžeme očakávať, je vytesnenie homo sapiens nadchádzajúcou armádou biorobotov, mlokmi 21. storočia.

To by bol koniec ľudskej histórie.

Na konci románu Čapek ironicky tvrdí:   „Čo robiť? Svet misí zrejme zahynúť; ale aspoň sa to stane na základe všeobecne akceptovaných ekonomických a politických úvah; aspoň to sa dosiahne  s  požehnaním vedy, technológie a verejnej mienky a spustí sa všetka ľudská vynaliezavosť! Neexistuje žiadna kozmická katastrofa - iba štátne a hospodárske záujmy, úvahy o prestíži , atď...“

Odvtedy,  čo boli vyslovené tieto slová uplynulo osemdesiatštyri rokov, avšak tieto slová nie sú zastarané. História nás učí, že nič neučí.