Miesto prechádzky na snežnom skútri kvitnú kvety. Požiare, roje komárov, úbytok rýb. Arktída a jej obyvatelia trpia dôsledkami tepla. V permafroste je však ukryté ďalšie nebezpečenstvo, ktoré „vybuchne“, pokiaľ sa ešte viac roztopí. Píše portál hnonline.sk.

V Arktíde sa rapídne otepľuje už niekoľko rokov, vlna horúčav sužujúca v posledných týždňoch severný Sibír je však až šokujúca. „Dejú sa tu veľmi podivné veci,“ hovorí Roman Desjatkin, ktorý sa ako vedec so sídlom v meste Jakutsk venuje štúdiu dôsledkov zmeny klímy v regióne. „Naše rastliny, zvieratá a ani ľudia nie sú zvyknutí na tak veľké teplo,“ dodáva.

Veľkú časť Ruska, ale aj severné oblasti Aljašky, Kanady a Škandinávie pokrýva permafrost. Je to pôda v polárnych oblastiach, ktorá je stále zamrznutá. Alebo by aspoň mala byť. V niektorých oblastiach, vrátane časti severovýchodnej Sibíri, obsahuje permafrost veľké kusy ľadu. S každým ďalším horúcim letom sa však viac a viac rozpúšťa a zaplavuje pasienky, cesty, destabilizuje budovy a narúša brehy riek.



Topenie permafrostu má ale aj celosvetové dôsledky. Rozkladom organického materiálu dochádza k uvoľňovaniu skleníkových plynov. Ako ďalej píše hnonline.sk, skupina vedcov zvolaná OSN upozornila, že by tento proces mohol do konca roka 2100 uvoľniť až 240 miliárd ton uhlíka, čo by potenciálne výrazne urýchlilo zmenu klímy.

Ďalšiu hrozbu predstavuje to, čo je v ľade ukryté. Vedci totiž zistili, že v polárnych oblastiach Ruska, Kanady, USA i ďalších krajín sa nachádza až 140 miliónov litrov ortuti. Tento kov sa do atmosféry uvoľňuje napríklad vtedy, keď sa rastliny začnú rozkladať. V polárnych oblastiach však tento proces neprebehne úplne a ich zvyšky zostávajú zakonzervované hlboko v zamrznutej pôde. Ortuť sa môže zase uvoľniť, keď mráz povolí.

Hoci zmena klímy môže pre Rusko priniesť aj isté výhody, napríklad ľahší prístup k ložiskám ropy a plynu, dôsledky roztápajúceho sa permafrostu spôsobia nemalé finančné náklady. Vedci predpokladajú, že len odstraňovanie škôd na budovách a infraštruktúre do roku 2050 môže stáť viac ako 100 miliárd dolárov.



Ďalšie následky predstavujú ekologické katastrofy. Rozpustenie permafrostu počas teplej jari spôsobilo koncom mája prasknutie palivovej nádrže blízko mesta Norilsk. Do rieky sa dostalo asi 15-tisíc ton ropy, 6-tisíc ton vsiaklo ďalej do podložia. Štátna agentúra pre rybolov odhadla, že potrvá desiatky rokov, kým sa rieka spamätá. Podľa ruského prezidenta Vladmira Putina krajina ešte nezažila upratovanie po tak rozsiahlom zničení.

Arktída za zahrieva dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Tento rok hrozí byť najteplejší a pred slnkom nie je úniku, pretože na polárnom kruhu svieti nepretržite. Starosta mesta Srednekolymsk Nikolaj Chukrov hovorí, že v obchodoch sa vypredali ventilátory. Ak má z tepla niekto radosť, tak sú to deti, ktoré sa môžu hrať vo vode a poľnohospodári, ktorým sa predĺžilo vegetačné obdobie. Zdá sa však, že teplo prináša aj ešte väčšie roje komárov. „Je to strašidelné,“ hovorí ďalej Chukrov.



Oblasť sužujú i požiare. Tie minuloročné boli najhoršie za posledné roky, avšak tento rok začal ešte nepriaznivejšie. Podľa Chukrova by pomohol len vytrvalý dážď, ten ale chýba. V plameňoch je tundra v oblasti Russkoe Ustje.

Zmeny spôsobené topením permafrostu sú citeľné. Druhý rok po sebe tu nemôžu od júna prejsť na snežnom skútri, kvety v tundre sú už rozkvitnuté. Teplo robí problémy aj obyvateľom, ktorí naň nie sú zvyknutí. Trpia tiež rybári, pretože ryba, ktorú tu lovia, sa kvôli horúčavám presťahovala do hlbín.

Život sa zmenil aj domorodým pastierom sobov, ktorí žijú ďalej na východ, v mieste, kde sa rieka Kolyma vlieva do Severného ľadového oceánu. Kaurgin, vodca komunity hovorí: „Všetko sa mení.“ Predtým dokázali starší muži predpovedať, aké bude leto či zima. Dnes už to s istotou nevie nikto.