Každoročne je 29. jún v Rusku sviatkom pre viaceré profesie a pripomienkou pamätných dejinných udalostí. Uviedol portál Orengrad.ru. 

Deň staviteľov lodí

Dňa 29. júna oslavujú sviatok ruskí stavitelia lodí. Dátum sa spája s rokom 1667. Vtedy vydal cár Alexej Michailovič dekrét o výstavbe prvej ruskej lode, fregaty Orol. Podľa archívnych údajov išlo o prvú ruskú vojnovú loď postavenú na základe štátnej objednávky a z verejných prostriedkov.

Deň partizánskeho odboja

Zároveň je 29. jún i Deň partizánskeho odboja. Oficiálne sa v Rusku oslavuje od roku 2009. Presne 29. júna 1941 počas Veľkej vlasteneckej vojny bola vyhlásená smernica Rady ľudových komisárov ZSSR a Ústredného výboru Komunistickej strany o organizácii partizánskych jednotiek a sabotážnych skupín na boj proti nepriateľovi na fašistami obsadenom území. Podľa hrubých odhadov partizáni zlikvidovali približne milión fašistov, zničili viac ako 400 tisíc obrnených vozidiel a viac ako 2 000 automobilov a bojových lietadiel.

Bitka o Arktídu

Dňa 29. júna 1941 sa začala v rámci bojov Druhej svetovej vojny aj bitka o Arktídu. Bojovalo sa na území Murmanska, Severnej Karélie a Petsamu. A tiež na Barentsovom, Bielom a Karskom mori.

Na jednej strane stál Sovietsky zväz s podporou britských vojsk a na strane druhej nemecké a fínske jednotky. Boje skončili až 1. novembra 1944. Nemeckému veleniu sa dobiť polostrov Kola nepodarilo.

Bitka o Arktídu bola pre obe strany náročná kvôli miestnym klimatickým podmienkam. Boje sťažovala horská tundra, močiare, obrovské balvany a dlhá polárna noc. Napokon 7. októbra 1944 sovietska armáda uskutočnila Petsamsko-Kirkenskú operáciu.

Vďaka nej sa podarilo nepriateľov vyhnať z územia ZSSR. Následne sovietske jednotky prekročili nórske hranice a 25. októbra oslobodili mesto Kirkenes. Neskôr 1. novembra bolo úplne oslobodené i Petsamo. Nepriateľské akcie v Arktíde tým úplne skončili.

Nemecké velenie tak nedosiahlo žiadny z pôvodných cieľov stanovených v Arktíde. Fašistické jednotky utrpeli značné straty. Počas bitky bolo zničených 156 lodí, 125 lietadiel a zomrelo približne 36 tisíc nemeckých vojakov.

Boeing

Prvé lietadlo Boeing vzlietlo 29. júna 1916. Americký inžinier William Boeing postavil prvý stroj v prístrešku na brehu jazera Union.

Spoločnosť Boeing zaregistrovali 15. júla 1916. Nazývala sa Boeing Airplane Company. Do dvoch rokov bolo v dielňach, kde pracovalo viac ako 300 ľudí, postavených 50 hydroplánov pre námorníctvo. V roku 1927 už Boeing vyrábal bojové a poštové lietadlá.

V súčasnosti je Boeing najväčším svetovým výrobcom civilných a vojenských lietadiel. Je hlavným dodávateľom NASA a jednou z popredných amerických spoločností, ktorá aktívne vyváža svoje výrobky. Má odberateľov v 145 krajinách.