Prvé mesiace sa slovenskej ekonomike darilo, v dôsledku koronavírusu sme sa však „prepadli“. Od druhého štvrťroka rastie nezamestnanosť a padajú mzdy. Isté zlepšenie nastane v druhom polroku, ale celkovo viac v peňaženkách môžeme čakať až v budúcom roku. Píše portál pravda.sk.

Kým v prvom štvrťroku platy medziročne rástli, zvyšné obdobie tohto roka to bude opačne. Zatiaľ čo zvýšenie hodinovej mzdy nás podľa najnovších údajov Eurostatu dostalo na 3. priečku v únii, ďalej to už také pozitívne nebude.

Počas prvých 3 mesiacov pandémia zárobky ešte výrazne nezasiahla. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej stále rástli o 6,2 percenta. „Naše hospodárstvo naplno pocítilo dosah krízy v podstate až v marci, čo viedlo k významnému poklesu ekonomického rastu“, vysvetľuje Glasová. Ekonomika sa prepadla o 3,7 percenta.

Druhý štvrťrok bude ešte horší. Počítať treba s nárastom nezamestnanosti i so znižovaním platov. Mzdová situácia sa podľa Glasovej zmení v druhej polovici roka. „Napriek tomu ale očakávame, že aj za celý tento rok dôjde k poklesu priemernej mzdy“, predpovedá analytička.



Mzdy krajín strednej a východnej Európy za Západom dlhodobo zaostávali. To sa však postupne mení. Podľa analytika spoločnosti Next Finance Jiřího Cihlářa „už prestáva platiť, že tieto krajiny môžu byť lacnými montovňami“.

Napríklad roboty sa vyrábajú s rovnakými nákladmi v Nemecku, na Slovensku aj v Bulharsku. Pre firmy preto stráca význam presúvanie fabrík. V nadchádzajúcej kríze naberie robotizácia podľa Cihlářa ešte na dôležitosti. „Firmy budú vyčkávať a svoje investície obmedzia len na to najnutnejšie,“ hovorí a dodáva, že budúci vývoj závisí od toho, ako rýchlo sa ekonomike podarí preorientovať sa z montovne na výrobu s vyššou pridanou hodnotou.

Výrazný rast nákladov na prácu je na Slovensku dlhodobým fenoménom. Analytik inštitútu Iness Róbert Chovanculiak hovorí, že „medzi rokmi 2008 až 2018 vzrástli náklady práce o 66 percent, čo je tretí najvyšší rast v únii“. Ako ďalej napísal portál pravda.sk, produktivita práce pritom tlačila nárast len z časti, za zvyškom sú politické rozhodnutia.

„Za posledných 7 rokov vzrástla produktivita práce o 19 percent, pričom priemerná mzda vzrástla o 38 percent a minimálna mzda až o 72 percent,“ uvádza Chovanculiak a upozorňuje, že takýto rast nie je udržateľný.



Rástli pritom najmä platy vo verejnom sektore. Od roku 2009 to bolo o 5,1 percenta, zatiaľ čo v súkromnom sektore len o 3,2 percenta. Tento rok nebude iný. Verejný sektor má podľa Chovanculiaka pokračovať v raste až o 6,4 percenta a v súkromnom sektore sa očakáva pokles priemernej mzdy o 0,4 percenta.

Aj tu sa však ešte premietne vplyv koronakrízy. „Firmy budú škrtať mzdové výdavky a na trhu práce nebude tlak na rast miezd,“ vysvetľuje analytik. Svoje v tom urobí i zvyšovanie sa nezamestnanosti, pretože ľudí bude dostatok a zamestnávatelia o nich nebudú musieť súperiť.

Slovensko sa stalo menej konkurencieschopné voči okolitým krajinám. Hovorca spoločnosti U. S. Steel Košice Ján Bača vidí dôvod v raste minimálnej mzdy. Keď rastie, stúpajú i náklady firiem. Aj väčšina príplatkov sa odvíja od minimálnej mzdy. „Cena práce na Slovensku po rôznych balíčkoch bývalej vlády a po úpravách minimálnej mzdy, odvodov, príplatkov za víkendy a prácu v noci stúpala podstatne viac ako produktivita práce,“ dodáva Bača.