Komentár Georgija Zotova (Svpressa.ru)

Musí Rusko počúvať dokonca za svoje vlastné peniaze kritiku a hrozby od takzvaných priateľov?

Predstavte si, že máte priateľa. Veľmi blízkeho. Ochotne sa s vami vyobjíma a vyfotí, keď príde na návštevu. Zaje si i vypije. Len má jednu chybu. Stále si od vás požičiava peniaze a nikdy ich nevracia. Dáte mu i drevo na kúrenie a aj benzín do auta. A čo mu zvýši, ešte predá susedom. V podstate aj dobre zarába a má i slušné gazdovstvo.

Takmer všetko priateľovi financujete. Napriek tomu, že mu dáte, čo mu na očiach vidíte, priateľ sa pritom neustále sťažuje. Vraj mu chcete vziať strechu nad hlavou a vyhnať na ulicu.

A ak sa vám niečo nepáči, pohrozí, že si nájde iných priateľov. Napríklad zo Západu. Takých, ktorí na neho čakajú, má na každý prst neúrekom. A tak znova pýta peniaze. Tentoraz na nový televízor. Sľubuje, že predsa jedného dňa všetko vráti.

Alexander Lukašenko

Je to nepochybne talentovaný človek. Ak by sa rozhodol urobiť kariéru v cirkuse, ako akrobat by nemal páru. Už roky tancuje medzi Ruskom a Západom. A dokáže si požičiavať z oboch strán. Vyzerá to ale tak, že prišla posledná sezóna tohto predstavenia. Z jeho starých trikov sú už unavení nielen v Rusku ale aj v samotnom Bielorusku.

Lukašenko bol veľmi populárny v minulosti. Za 26 rokov sa už ale „prejedol“. Ako povedala jedna bieloruská novinárka: „Som za Lukašenka len preto, že nechcem, aby sa u nás strieľalo na uliciach ako na Ukrajine“ „Otec národa“ je skutočne nepopulárny. Inak by nezatkol niekoľko prezidentských kandidátov, keď uvidel ich podporu.

Podľa Lukašenka však všetko zlé pochádza z Ruska. „Chcú nám vziať našu nezávislosť. Naše výrobky sú konkurencieschopné, môžeme ich predať do iných krajín“, tvrdí. Bielorusko podľa neho Rusku nič nedlhuje, skôr naopak. Za vysoké ceny bývania v Minsku môžu tiež Rusi, lebo kupujú byty. Bielorusi predsa nie sú nacionalisti, len si pred Ruskom bránia svoje.

Kdeže, vôbec nie je pravda, že sa bieloruský vodca počas posledných rokov nebezpečne zahráva s nacionalizmom. Nepovšimnuté zostalo zatýkanie najvyšších ruských manažérov. Obvinil ich, že sponzorujú minský Majdan. A Západ, ktorý bol v minulosti voči Lukašenkovi taký tvrdý, náhle zrušil sankcie. EÚ podpísala dohodu o zjednodušení vízového režimu. Do Bieloruska prišiel na rokovania priamo šéf ministerstva zahraničných vecí USA Michael Pompeo. „Posledná diktatúra Európy“ prestala zrazu existovať mihnutím čarovného prútika. Tak ako v 90tych rokoch „zmizli“ mnohí bieloruskí politici a novinári.

Západu vôbec nejde o bieloruskú demokraciu. Potrebuje nárazníkový štát na hranici s Ruskom. Hocijaký. Preto EÚ prešla mlčaním väznenie prezidentských kandidátov. Lukašenko veľmi rád Západu klame. Najnovšie je „pripravený“ prejsť na euro a vstúpiť do EÚ.

Dlhoročný bieloruský cirkus

Tento čudný cirkus trvá už 26 rokov. Bielorusko berie plyn i ropu a predáva 95 percent svojich výrobkov Rusku. A zároveň praktizuje nekonečné proti ruské útoky. Prečo to Rusko stále trpí? Vraj sa inak v Bielorusku hneď vedľa ruských hraníc objavia základne NATO.

Za šesť rokov na Ukrajine sa ale z nejakého prekvapivého dôvodu neobjavili. A nezabudlo Rusko náhodou na základne NATO v pobaltských štátoch? Čo by kameňom dohodil od Petrohradu? Alebo na amerických vojakov v Poľsku?

Len Bielorusko je údajne tikajúcou bombou. Potrebuje však Rusko plateného priateľa? Toto už nie je priateľstvo, ale vyslovene „platená láska s hodinovými sadzbami“. Lukašenkove hrozby Západom už však prestávajú fungovať. Čo skutočne hrozí Rusku bez Bieloruska? Jedine, že namiesto pôžičiek Minsku dá peniaze svojim vlastným poľnohospodárom. A miliardy dolárov zostanú doma.

V ilúzii ale nežije len samotný Lukašenko. Mnohí Bielorusi snívajú svoje ružové sny. Predstavujú si, že po páde diktatúry vstúpi Bielorusko do EÚ a jeho hospodárstvo začne prekvitať. Na čo Rusko, Európa a Amerika sú oveľa dôležitejšie.

Bieloruská ekonomika sa pritom drží nad vodou len vďaka Rusku. To nakupuje bieloruské nákladné autá, traktory, odevy a ďalšie výrobky. Z nejakého dôvodu to však málo koho v Bielorusku zaujíma. Po strate obrovského ruského trhu z dňa na deň bieloruská ekonomika zákonite padne. Čo by bolo pre krajinu, ktorá nemá prakticky žiadne zdroje, katastrofou.

Keď som sa spýtal Bielorusa pracujúceho v Poľsku, ako bude jeho krajina fungovať v prípade sporu s Ruskom, mal okamžitú odpoveď: „Naše potraviny nakúpi Európa“. „To určite. Európske supermarkety sú plné poľských výrobkov. Na čo sú im bieloruské. A podliezať ceny môžete akurát tak u nás v Rusku,“ odpovedal som znechutene.

Platených „priateľov“ má Rusko i vo východnej Európe

Stručne povedané, je čas, aby Rusko prestalo podporovať systém plateného priateľstva. Týka sa to nielen Bieloruska, ale i ďalších republík bývalého ZSSR. A tiež štátov východnej Európy.

Brať od Ruska peniaze a keď sa im niečo nepáči, vyhrážať sa, že sa spoja s našimi nepriateľmi. Všetci tí „akože“ naši priatelia môžu žiť i bez Ruska. Samozrejme. Len potom je ich budúcnosť ťažko predvídateľná.