Americký väzeň odsúdený za vraždu sa za mrežami naučil vysokú matematiku a podarilo sa mu vyriešiť problém, ktorý trápil už starovekých učencov. Vníma to ako splatenie svojho dlhu spoločnosti. Píše portál theconverstation.com.

Christoper Havens dostal v roku 2011 vo Washingtone trest 25 rokov potom, ako bol odsúdený za vraždu. Po odchode zo školy si nemohol nájsť prácu a stal sa závislým na drogách. Svoju lásku a nadanie na počítanie objavil v osamelosti cely necelý rok po uväznení. Jeho cesta v oblasti matematiky a výskumu ho doviedla k tomu, že začiatkom roku 2020 publikoval autorský článok v časopise akademickej matematiky Research in Number Theory.

Najskôr však, ešte v roku 2013 poslal list Matthewovi Cargovi, produkčnému redaktorovi odborného matematického periodika Mathematical Sciences Publisher. V ňom vysvetlil svoju situáciu, i to, že je samouk a požiadal o informácie, ako sa dostane k vedeckým publikáciám.



Podľa portálu idnes.cz, Havensovi odpovedal špecialista na teóriu čísel a profesor matematiky na Turínskej univerzite Umberto Cerruti. A dal mu úlohu, aby si ho vyskúšal. Väzeň jeho výzvu prijal a na oplátku poslal 120 centimetrový list pokrytý rovnicami. Ako napísala vo svojom článku profesorova dcéra, matematička Marta Cerrutiová, riešenie komplikovanej úlohy bolo prekvapivo správne.

Cerruti ho preto prizval k riešeniu problému, nad ktorým si lámal hlavu už slávny grécky matematik Euklides. Išlo o reťazové zlomky. V matematike sa využívajú na približné vyjadrenie, čiže aproximáciu iracionálneho čísla racionálnymi. Uplatnenie majú napríklad v bankovníctve a finančníctve, ale aj vo vojenskej komunikácii.

Havens objavil isté zákonitosti pri aproximácii obrovskej triedy čísel. Podľa Cerrutiovej môže jeho štúdia otvoriť nové oblasti výskumu v teórii čísel. Na tejto téme pritom pracoval iba s pomocou pera a papiera vo väzenskej cele. Jeho želaním teraz je mať matematického mentora, s ktorým by mohol byť v pravidelnom kontakte a tiež dokončiť ďalšie štúdium.



Havens začal v roku 2005 v spolupráci s personálom v rámci projektu učiť „počty“ aj ďalších väzňov a vytvoril matematický klub. Matematiku vníma ako spôsob „splatenia svojho dlhu spoločnosti“. Dnes 40-ročnému Havensovi zostáva ešte 16 rokov väzenia. Do budúcna plánuje kariéru v matematike a dúfa, že projekt väzenskej matematiky sa mu podarí zmeniť na neziskovú organizáciu pre väzňov s matematickým nadaním.

Na jednom stretnutí klubu sa zúčastnil i Cerruti. Havens, schopný spamäti odrecitovať 461 miest čísla pí urobil na profesora taký dojem, že o väzenských matematikoch napísal článok pre časopis Math Horizons.



Napriek spoľahlivým dôkazom, že dosiahnutie vyššieho vzdelania vo väzení výrazne znižuje recidívu, sú podmienky na takéto štúdium v prípade odňatia slobody značne obmedzené. A bez prístupu na internet je možnosť diaľkového získania titulu prakticky vylúčená.

Vo svete existuje viacero prípadov matematického pokroku dosiahnutého vo väzení. Asi najslávnejším  je francúzsky matematik Andre Weil, Vo svojej autobiografii napísal, že počas pobytu vo väzení je schopný dosiahnuť špeciálnu schopnosť jasne myslieť. Ďalším velikánom matematiky je Srinivasan Ramanujan, ktorý takisto začal svoju prácu bez formálneho vzdelania v tomto odbore a väčšinu svojich revolučných výsledkov dosiahol v úplnej izolácii.