Analógový ilustrátor Jan Gruml sa venuje kresleniu ženských vonkajších pohlavných orgánov už 11 rokov. Hovorí, že pomáha ženám bojovať s komplexmi. Najčastejšie totiž majú problém s tvarom svojej vulvy,  jej veľkosťou alebo farbou pyskov. 

Gruml chcel najskôr začať s maľovaním portrétov či rôznych tvárí a hláv ľudí. Vyhovorila mu to kamarátka s tým, že jeho pôvodný zámer je nudný. Spúšťačom vykryštalizovania objektu jeho nového nového zámeru bola iná kamarátka, ktorej sa zdali všetky vulvy škaredé, približuje umelec začiatky svojej kariéry v rozhovore pre portál Aktuálně.cz

Ženy teraz Grumlovi samé posielajú fotky svojich pohlavných orgánov a chcú, aby ich nakreslil. „Po prvých dvoch kresbách sa začali ozývať ďalšie modelky a tak to pokračovalo s každou ďalšou kresbou, ktorú som zverejnil. Začali prichádzať správy, že diváčkam kresby zmenili pohľad na vulvu ako takú a už na ne nepôsobila škaredo,“ vysvetľuje umelec. 



Maliarovi vadilo, že sa viacerým ľuďom okolo neho zdajú vulvy škaredé. Nespokojnosť s týmto stavom patrila k dôvodom, prečo sa projektu začal venovať. Nepáčilo sa mu, že ženy sa nechávajú ovplyvňovať médiami a trendmi. 

„Ľudia väčšinou chcú to, čo nemajú,“ vysvetľuje Gruml s tým, že žena, ktorá má väčšie pysky by si priala menšie a naopak. No často to spôsobuje aj problémy v sexuálnom živote, napríklad pri orálnom sexe. Jedna zo žien, ktorá sa napokon do projektu nezapojila hovorí, že kvôli tomu sa vyhýba intímnemu životu. 

„Podľa komentárov je jedným z dôvodov pornografia. Veľa herečiek vystupuje po labioplastikách a v očiach diváčok majú dokonalú vulvu s malými pyskami,“ hovorí umelec o dôvodoch, pre ktoré ženy svoju vulvu nemajú rady. Zároveň majú falošné predstavy o tom, ako majú ženské pohlavné orgány vlastne vyzerať. 



V rozhovore pre web Aktuálně taktiež prízvukuje, že spúšťačom môžu byť aj nevhodné narážky zo strany okolia. Možné však podľa umelca je aj to, že svoj podiel na tomto stave má aj nedostatočná sexuálna výchova na školách. 

Gruml sa priznal aj k tomu, že po novom začal s maľovaním ženských pŕs. Myslí si, že ženy majú väčšie problémy skôr s výzorom svojich pŕs ako vuliev. Riešia najmä ich veľkosť, pevnosť, ale aj veľkosť dvorcov či vpáčené bradavky. 

V rámci svojej tvorby sa však stretáva aj s negatívnymi reakciami. Veľa ľudí mu totiž neverí, že v projekte je aj iný zámer ako len ten sexuálny. „Myslím, že oni sami vnímajú ľudské telo iba ako sexuálny symbol, a preto si myslia, že to tak majú aj ostatní. Tým ale nepopieram, že sa na ženské telo rád nepozriem,“ uzatvára umelec.