Legendárny spevák Miro Žbirka dosiahol svetových úspechov a na hudobnej scéne sa pohybuje dlhé desiatky rokov. Spieval aj za socializmu, o čom nedávno porozprával, píše portál Stars24.

„Bratislava leží na hranici s Rakúskom a komunisti nedokázali vyrušiť rozhlasové vysielanie z Viedne. Pokojne ste si mohli naladiť rádio Ö3 a celý deň vám hrala moderná hudba zo Západu,“ uviedol Meky.

„Ľudia z Bratislavy teda poznali všetky zahraničné hity tej doby v origináli, takže slovenskí muzikanti rýchlo pochopili, že ak chcú poslucháčov zaujať, nepodarí sa im to tak, že dajú slovenský text do pesničky skupiny Smokie. To nás viedlo k vlastnej tvorbe,“ dodal .

V Prahe naopak žiadny vysielač zo Západu tak blízko nebol, preto vraj mohli Česi preložiť zahraničné hity a publikum malo pocit, že počúva pôvodnú tvorbu. „Keby som tým pádom bol český spevák, režim by mi len tak nedovolil nahrávať vlastné piesne. Je totiž ťažšie niekoho presvedčiť, že sa z vašej skladby stane hit, keď sa ponúka staviť na istotu a prevziať už existujúci hit zo západných rádií. Underground v Česku ďaleko viac strážili, prísne sa tam kontrolovalo, koho pustia na obrazovku a koho nie,“ vysvetlil.



Pochválil sa tiež zážitkom, kedy mal na kultúrnom zájazde do Moskvy vystupovať so skladbou Atlantída. „Keď som prišiel na nacvičovanie programu v Prahe, chceli po mne zaspievať pieseň Ó, Praho má. To som odmietol, čo mi dnes vzhľadom k tomu, že v Prahe žijem, príde komické. Vtedy mi to ale nevadilo z národnostných dôvodov, bol som skrátka len hlboko presvedčený, že mám spievať vlastné piesne,“ uviedol.

„Na zájazd som nešiel, bol som označený za nepriateľa Sovietskeho zväzu a do Bratislavy som sa vrátil s pocitom, že je po mne. Na Slovensku sa na to ale komunisti pozerali inak. Videli Slováka, ktorého vyhnali z Česka, pretože nechcel spievať pesničku o Prahe. Vnímali to cez otázku nacionalizmu, takže vrátili loptičku späť a dištanc, ktorý mi vtedy hrozil, bol zrušený,“ dodal.

Táto situácia bola údajne asi najvyhrotenejšia. Autori, ktorí ho vnímali ako interpreta, pre ktorého píšu piesne, za ním ale chodili ešte predtým, než zakotvil v skupine Modus. Patril ale do generácie vychovanej kapelou Beatles, ktorej dosky mali na zadnej strane v kolónke autorov uvedené mená Lennon a McCartney.



„Beatles si všetko písali sami, lenže starší muzikanti tento prístup brali ako drzosť. Pamätali si totiž spevákov z predošlej éry typu Elvis Presley, ktorí si pesničky sami nepísali a boli len interpretmi. Proti skladbám, ktoré mi ponúkali, som nič nemal, v rámci svojho štýlu boli v poriadku. Ku mne sa ale nehodili, lebo som bol už inde,“ podotkol.

Preto dnes podľa svojich slov nechodí za mladými interpretmi, aby spievali jeho piesne. A všetkým, ktorí sa dnes hlásia do talentových súťaží v televízii, by odporučil, aby sa naučili hovoriť nie, aj keď od nich všetci chcú počuť áno.