Vláda Iraku oznámila, že tento víkend zatvorí 20 táborov pre utečencov a vnútorne vysídlené osoby v západnej provincii Anbar, pričom uviedla, že ich ľudia už nepotrebujú, píše breitbart.com

Podľa denníku Kurdistan 24, ktorý pôsobí z irackej regionálnej vlády Kurdistanu (KRG), tento krok ponecháva otvorené iba dva utečenecké tábory zo 70, ktoré v Anbare kedysi existovali. Mnohí z tisícov vysídlených osôb sú irackí občania pochádzajúci z oblastí, ktoré si kedysi podmanil islamský štát. Vzhľadom na blízkosť Anbaru k Sýrii sa v týchto táboroch nachádza aj mnoho utečencov, ktorí utekajú pred občianskou vojnou zo Sýrie. Na vrchole síl chcel Islamský štát vytvoriť suverénny „kalifát“ so sídlom Raqqe v Sýrií. V tom čase tábory v Anbare držali údajne až 70 000 ľudí.

Iracký minister pre vysídľovanie a migráciu, Ivan Faeq Jabro, údajne na tlačovej konferencii tento víkend povedal, že Bagdad nebude nútiť nikoho, aby sa vrátil domov, ale že obyvatelia v táboroch, ktoré sa uzatvárajú budú premiestnení do zvyšných dvoch táborov. Bagdadskí predstavitelia údajne zdôrazňovali, že ľudia žijúci v týchto táboroch odchádzajú a nie sú vyhnaní.

Hoci Irak je zriedkavo atraktívnym cieľom pre utečencov, v krajine stále pretrváva výrazná kríza vnútorne vysídlených osôb. Podľa OSN je vnútorne vysídlený takmer každý piaty Iračan, čo predstavuje vyše 6,5 milióna ľudí. Okrem utečeneckých táborov, z tohto množstva takmer 360 000 ľudí žije v „neformálnych osadách“. Spojené kráľovstvo popisuje tieto sídla ako „nedokončené a opustené budovy“.



Napriek tvrdeniam Bagdadu, že ľudia sa sami rozhodli vrátiť sa domov, správy z tejto krajiny naznačujú, že irackí úradníci ľudí z týchto táborov presídľujú. Časopis o ľudských právach New Humanitarian v marci obvinil Irak z „nátlaku na obyvateľov táborov v severnom Iraku, aby sa vrátili ( domov )“. Správa citovala štatistiku Nórskej rady pre utečencov a dospela k záveru, že až 186 000 ľudí bolo v priebehu roka 2019 z táborov nútených odísť.

Tá istá správa však uviedla, že „takmer 4,6 milióna ľudí odišlo domov“.

Tábory v Anbare sa snažili v chaotických následkoch zániku ISIS zabezpečiť, aby tí, ktorí hľadajú útočisko v táboroch, boli skutočne civilisti, a nie džihádisti z ISIS. Šejk označovaný ako „Šejk Abdulwahab Sarhan al-Dulaimi,“ ktorý je zodpovedný za jednu zo skupín utečencov, v máji povedal saudskoarabským novinám al-Arabiya, že miestni obyvatelia majú dôkazy o tom, že manželky a deti zosnulých džihádistov z islamského štátu prenikajú do táborov v Anbare.

"Potrebujeme oddeliť rodiny zločincov z ISIS od rodín obetí, aby sme predišli rozporom a konfrontáciám medzi nimi," uviedol al-Dulaimí. „Cieľom je chrániť ( rodiny podozrivých zo spolupráce s ISIS ) ich životy a zabrániť pomste.“



Okrem provincie Anbar sa veľká časť krízy vysídľovania upriamuje na druhú stranu krajiny a to na Kurdskú vládu. Táto vláda má centrum v meste Erbil a je hostiteľom veľkých táborov utečencov, z ktorých mnohí sú etnickými a náboženskými menšinami, na ktoré sa zameriava islamský štát. Sú to napríklad kresťania, Turkméni a jazídi. Mnohí z nich sú bývalými obyvateľmi Mosulu ( bývalé hlavné mesto ISIS ), kedysi druhého najväčšieho mesta v krajine. ISIS zrovnal väčšinu Mosulu so zemou a zanechal ho vo veľkej miere neobývateľným. Irak v roku 2017 „oslobodil“ Mosul z islamského štátu.

„Iba v Mosule bolo 138 000 domov poškodených alebo zničených, či už vďaka IS alebo boja proti extrémistickej skupine. Mnoho domov nebolo prestavaných odkedy iracké sily v júli 2017 mesto oslobodili, a prenájom alebo kúpa nového majetku je často neúmerne drahá, “informoval New Humanitarian.

KRG, je síce autonómna vláda, ale nie suverénna a kritizovala Bagdad v tom, že neposkytol dostatočnú podporu utečeneckým táborom v Kurdistane v čase, keď sa zatvorili tábory pod kontrolou Bagdadu. V sobotu - „Medzinárodný deň utečencov“ - vedúci spoločného krízového koordinačného centra KRG (HCC) Hoshang Mohammed pre kurdskú tlačovú agentúru Rudaw povedal, že Irak prispieva k ochrane veľkého počtu utečencov v tejto oblasti len veľmi málo.



„Prevažnú väčšinu týchto výdavkov hradí samotný KRG a zvyšných 25 percent pokrýva OSN a ďalšie agentúry a päť percent kryjú medzinárodní darcovia,“ uviedol Mohammed. „Podľa našich štúdií boli v rokoch 2014 až 2020 celkové náklady na vnútorne vysídlené osoby viac ako sedem miliárd dolárov. Tieto náklady znáša regionálna vláda Kurdistanu. Iracká vláda prispela iba 184 miliardami dinárov, čo je 154 miliónov dolárov,“ uviedol.

V utorok Mohammed v rozhovore pre kurdské noviny Bas News poukazoval na to, že „iracká vláda a OSN v minulosti týmto utečencom a vnútorne vysídleným osobám pomáhali, ale od rozšírenia nového koronavírusu svoje financovanie znížili.“ Po oznámení o vpáde tureckého štátu do severného Iraku, KRG očakáva tento týždeň nový prílev utečencov.  Tento vpád už údajne viedol k evakuácii až 90 dedín v kresťanských a jezídskych oblastiach.