Kórejská vojna bola jedným z najkrvavejších lokálnych konfliktov v 20. storočí.

Išlo o konflikt medzi Kórejskou republikou (Južnou Kóreou) a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR). Po troch rokoch vojny bez víťaza a mieru zostala deliaca čiara medzi oboma Kóreami tam, kde bola na začiatku – na 38. rovnobežke. Od začiatku kórejskej vojny uplynie vo štvrtok 25. júna 70 rokov.

Rozdelenie Kórei

Po skončení druhej svetovej vojny i japonskej nadvlády prišlo namiesto vytvorenia slobodného štátu k rozdeleniu Kórejského polostrova na dve časti. Spojené štáty a Sovietsky zväz si rozdelili medzi sebou polostrov pozdĺž 38. rovnobežky. V roku 1948 vznikla na severe KĽDR pod kontrolou Sovietskeho zväzu a na juhu Kórejská republika, kde mali vplyv USA.

Severokórejský diktátor Kim Ir-sen sa nevzdával myšlienky vojenského zjednotenia obidvoch častí Kórey. So súhlasom Moskvy spustil 25. júna 1950 rozsiahlu operáciu, keď bez vyhlásenia vojny začal ozbrojený útok proti Kórejskej republike. Sovietsky vodca Stalin spočiatku vyhlasoval, že sa do bojov priamo nezapojí a obmedzí sa len na materiálnu podporu. Napokon po boku KĽDR bojovali tri sovietske letecké a tri protilietadlové divízie, ako aj samostatný pluk nočných stíhačov.

Severokórejské jednotky bez problémov prerazili chatrnú juhokórejskú obranu a tromi hlavnými prúdmi sa valili na juh. Po troch dňoch padol Soul, hlavné mesto Južnej Kórey, a do začiatku septembra obsadili Severokórejčania 90 percent územia Južnej Kórey.



Dokonca Stalin už blahoželal Kim Ir-Senovi k víťazstvu, avšak predčasne. Dňa 16. septembra 1950 začali totiž Juhokórejčania spolu s Američanmi severokórejským vojskám mohutný protiúder a vzápätí postúpili na sever až k čínskym hraniciam.

Voja bez víťaza

Kórejská otázka sa dostala dva dni po začatí vojny - 27. júna 1950 - na program rokovania Bezpečnostnej rady OSN: KĽDR bola označená za agresora a uznaná za vinnú z rozpútania vojny. Schválená rezolúcia vyzývala členské štáty OSN, aby pod jej mandátom poskytli Južnej Kórei pomoc na odrazenie útoku a vyhnali agresora z okupovaného územia. Výsledkom bolo vytvorenie koalície štátov na čele s USA.

V novembri 1950 nastal vo vojne ďalší zásadný obrat, keď po boku KĽDR vyslal Peking do bojov okolo pol milióna čínskych "dobrovoľníkov". Snahy získať vojenskú prevahu sa však ani jednej zo strán nepodarilo úspešne zavŕšiť a v roku 1951 sa bojová činnosť vrátila tam, kde sa začala – na 38. rovnobežku. Vojna sa zmenila na pozičnú, pričom sa front pomerne stabilizoval.

Rozhovory o prímerí sa začali 10. júla 1951, ale boje pokračovali aj počas ďalších dvoch rokov rokovaní. Najväčšou prekážkou ukončenia bojov sa stala otázka línie prímeria a repatriácie zajatcov. Napokon, po Stalinovej smrti začiatkom marca 1953 prevládla obojstranná ochota boje ukončiť.



Prímerie medzi KĽDR a Južnou Kóreou bolo podpísané 27. júla 1953 v dedinke Panmundžom (tzv. Dedinka prímeria). Dohoda o prímerí, ktorú podpísali predstavitelia OSN, Severnej Kórey a Číny - Južná Kórea svoj podpis nikdy nepripojila - stanovila demarkačnú líniu (stala sa ňou línia frontu) a vytvorila demilitarizované pásmo v šírke štyri kilometre popri tejto línii (dva kilometre na sever a dva kilometre na juh od nej).

Tri roky bojov na kórejskom fronte nič nevyriešili.

Straty na ľudských životoch boli však obrovské. Na juhu polostrova predstavoval celkový počet vojenských i civilných obetí 1,3 milióna. Zničená bola takmer polovica priemyselných podnikov, tretina obytných domov a väčšina infraštruktúry. Presné údaje z KĽDR nie sú síce dostupné, ale predpokladá sa, že tamojšie vojnové škody boli ešte väčšie. V Severnej Kórei sa počet obetí odhaduje na 1,5 milióna ľudí. V kórejskej vojne zahynulo vyše 33.000 Američanov a 3000 príslušníkov jednotiek OSN.

Hoci od začiatku vojny uplynulo 70 rokov dedičstvo strachu a neistoty ovplyvňuje vzťahy medzi obidvoma kórejskými štátmi dodnes. Potvrdzujú to napokon aj udalosti posledných dní.

Kórejská republika vyzvala začiatkom tohto týždňa Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, aby sa vzdala svojho zámeru na distribúciu propagandistických letákov na území Južnej Kórey.

Správy o príprave novej propagandistickej kampane KĽDR na území Južnej Kórey sa objavili v čase zhoršenia ich vzájomných vzťahov po tom, čo Severná Kórea vyhodila minulý týždeň do vzduchu na svojej strane štátnych hraníc v pohraničnom meste Kesong budovu spoločného styčného úradu, ktorý symbolizoval snahy o medzi kórejské zmierenie.