Komentár Valentina Katasonova (Fond strategickej kultúry)

O riadení človeka a ľudskej rasy

Anti-utópia je nový žáner svetovej literatúry. Z môjho pohľadu sú anti-utópie skôr plánmi, scenármi budúcnosti, oblečenými do umeleckej formy. Plány a scenáre vyvinuté svetovou elitou a zamerané na vytvorenie nového svetového poriadku, to znamená absolútnej, večnej vlády tejto elity nad zvyškom ľudstva.

Dokonca aj v staroveku boli králi, cisári, diktátori, ktorí sa pokúsili stať sa pánmi sveta. Ale ich plány zakaždým  stroskotali. Keď Alexander  Macedónsky dobyl polovicu sveta, bol si istý, že dobije aj druhú polovicu. Zomrel však vo veku 32 rokov a jeho ríša sa do roka rozpadla ako domček z kariet. Niečo podobné sa stalo s rímskym cisárom Trajanom, Karlom Veľkým, Napoleonom Bonapartom ... Vynikajúci vodcovia umierali a ich obrovské dŕžavy pustli a rozpadali sa na kúsky.

Tajné spolky

Od 18. storočia sa v Európe objavil celý rad tajných spoločností (slobodomurárske lóže rôznych druhov, Ilumináti, Templári, Rozenkruciáni). Spájajú sa  s mešcami na peniaze (Rothschildovcami a ďalšími požičiavateľmi peňazí, bankármi, kapitalistami), s cieľom získať moc nad celým svetom. Postupne dochádza  k pochopeniu toho, že  na získanie moci a na jej udržanie jedna sila nestačí.. Je potrebné zaoberať sa zmenou človeka ako objektu moci.

Svetová moc tých, ktorých  zvyknú nazývať zákulisie sveta, výbor tristo, majitelia peňazí, svetoví sprisahanci, je možná len vtedy, ak sa vytvorí nový človek. Na  riešenie tejto úlohy sa míňajú obrovské peniaze, kupujú sa médiá, politici, vedci, lekári, vedúci vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií. Väčšina plánov na prerobenie človeka má pečiatku „prísne tajné“.  Niečo je už však známe.



Po prvé, sú to odhalenia „disidentov“, ktorí z tých alebo iných príčin opustia „úzky kruh“. Niečo sa dá dozvedieť od takých ľudí ako bývalého dôstojníka amerického bezpečnostného úradu Edwarda Snowdena. Všetko toto možno nazvať neplánovanými únikmi informácií.

Po druhé, existuje veľa objemných dokumentov, ktoré číta  len málokto. Nie sú tajné, ležia na viditeľnom mieste, ale mnohí, ktorí sa ženú za senzáciami , prechádzajú okolo. Príkladom takýchto otvorených zdrojov sú správy Rímskeho klubu.

Po tretie,  anti -utopické romány;  Samozrejme, nie všetky, len niektoré, z pera autorov, ktorí oplývajú veľkou intuíciou, ostrým  pozorovacím talentom, širokými obzormi a ktorí mali niekedy prístup k utajovaným informáciám alebo komunikovali s ich nositeľmi.

Za klasiku dystopického žánru sa považujú romány „My“ (1920) Jevgenija Zamjatina (položil základy tohto žánru), „Brave New World“ (1932) anglického spisovateľa  Aldousa Huxleya  a román „1984“ od anglického spisovateľa  Georga Orwella (1948).  V niečom sú si tieto knihy navzájom podobné, vzájomne sa dopĺňajú a v niečom sú veľmi odlišné. V podstate sú v nich predstavené  tri modely budúcej spoločnosti. Tieto modely nie sú ovocím slobodnej predstavivosti umelca, ale odrážajú plány zákulisia sveta. Pravdepodobne je zákulisie heterogénne, aj preto sa v nich objavujú rôzne verzie „civilizovanej“ budúcnosti. Situácia vo svete sa môže zmeniť a svetové zákulisie môže upraviť svoje plány tak, že prechádza z jedného modelu na druhý.

Existujú teda tri možnosti, ako prerobiť človeka.

• V románe „My“  od Zamjatina - operáciou mozgu podobnou lobotómii.


• V „Brave New World“, od Huxleya - umelá biologická selekcia a narkotiká.


• V Orwellovom románe „1984“  - vývoj „správeho“ vedomia prostredníctvom strachu a mučenia.

Vo všetkých troch románoch sa metódy vytvorenia „správneho človeka“ dopĺňajú vymývaním mozgu - vo fáze výchovy a vzdelávania, potom na pracovisku,  všeobecne v živote až po hrob. Na tento účel sa využívajú médiá, lacná kultúra (pop kultúra), primitívna zábava.



V románe „Brave New World“ rozvíjajú v deťoch sadu reflexov založených na Pavlovových metódach (rovnakých, aké použil akademik na psoch) pomocou čokolády a elektrického šoku. V románe „1984“ sú televízne obrazovky účinným prostriedkom na vytvorenie zombie - televízne monitory s plochými obrazovkami, ktoré sú všade rozvešané a 24 hodín denne vymývajú mozog správami a straníckou propagandou.

Ani v jednom z týchto modelov neexistuje inštitúcia  manželstva a rodiny. V románe „My“ sú sexuálne vzťahy medzi mužmi a ženami dovolené, ale regulované. Účelom regulácie je zabrániť príliš dlhým a stabilným vzťahom medzi dvoma ľuďmi,  je to nebezpečné  a hrozí to vytvorením „ilegálnej“ rodiny a neoprávneným narodením dieťaťa.

V románe „Brave New World“ – existuje úplná sloboda lásky, ale s najprísnejším zákazom narodenia dieťaťa z lona ženy. Iba na výrobnom dopravníku! V románe “1984“ sú medzi členmi strany vo všeobecnosti zakázané sexuálne vzťahy medzi mužom a ženou (pre prolov [proletáriát] však žiadna regulácia  neexistuje).



Strana a Veľký brat veria, že sexuálne vzťahy sú plytvaním energiou, ktorá by sa mala sústrediť na riešenie úloh, ktoré strana stanovila. Lásku medzi mužom a ženou považujú na Ministerstve lásky  za  podozrivú,  je to znamenie zrady Veľkého brata. V románe „1984“ majú členovia strany dovolené (a dokonca nariadené) milovať iba Veľkého brata!

Narodenie detí je prísne regulované množstvom a kvalitou.

Pod množstvom mám na mysli plánované počty obyvateľov („vedecký“ malthusianizmus). Pod kvalitou – ide o určenie toho, ktoré deti predstavujú produkt prvej triedy, ktoré - druhej, a ktoré sa považujú z neprijateľného manželstva (a podľa toho sa likvidujú).

Je pravda, že v románe „My“ sú všetci ľudia rovnakej triedy, ale v „Brave New World“ – existuje päť tried (kasty). V románe 1984 sú tri triedy (vyšší úradníci strany, radoví členovia a členovia proletári). Vláda sleduje dodržiavanie pomeru medzi počtom ľudí rôznych tried. Zombie sú tiež rozlíšení. V románe „1984“ majú proletári  povolené veľa , pretože už úplne degenerovali, stratili zvyšky inteligencie, ich správanie je založené na reflexoch, ktoré sa dajú ľahko uhádnuť: „Akých názorov sa  masy pridržiavajú a ktorých sa nepridržiavajú - to nie je dôležité. Im môže byť poskytnutá intelektuálna sloboda, pretože u nich neexistuje inteligencia“.

V románoch „My“ a „1984“ vláda dopĺňa svoju činnosť na vytvorenie  „pravého človeka“  použitím sily. Úplná garancia toho, že človek bude lojálny k vláde a bude zodpovedať antropologickým štandardom „nového sveta“ chýba. V románe „My“ sa kontrolou nad správaním ľudí zaoberá Úrad ochrancov (polícia a špeciálne zložky).  V románe „1984“ – Ministerstvo lásky (tiež polícia a špeciálne zložky).



Pokiaľ ide o „Brave New World“  od A. Huxleyho, tam represívny aparát nevidíme. Je to spoločnosť, v ktorej je moc založená iba na „mäkkej sile“. Človek sa tam už nerodí z lona matky. Je produktom pásovej továrenskej výroby. Vyvíja sa vo fľašiach, do ktorých sú umiestnené ľudské embryá. Samotné embryá sa tvoria fetálnym oplodnením vajíčok, pričom sa zohľadňuje genetika. Genetika vo svete Huxleya  je na najvyššej úrovni.

Po prvé, umožňuje nám rozdeliť ľudstvo do rôznych skupín, pričom sa zohľadnia rozdiely v genetickom kóde. Dochádza k triedeniu ľudstva, určujú sa vyššie a nižšie typy. Po druhé, umožňuje vám vytvárať ľudí, ktorí v prírode neexistujú. Platí to najmä pre vyššie typy, ktoré sú určené na to, aby stáli na čele moci a riadili také zodpovedné podnikanie, ako je výroba ľudí. Najvyšší typ sa nazýva alfa.

Kastovanie ľudí

Ďalšie kasty v Huxleyho „prekrásnom novom svete“ (beta, gama, delta, epsilon) sú vytvorené ako služobníci alfy. Samozrejme ani u Huxleya, kde bola zavedená pásová výroba ľudí založená na úspechoch genetického inžinierstva, neexistuje úplná záruka, že človek bude fungovať  bezchybne, ako stroj. Preto bola vynájdený droga soma, ktorá koriguje ľudské správanie. Najčastejšie sa človek sám dobrovoľne uchýli k prispôsobovaniu sa. A s jednotlivými kópiami, ktoré sa nechcú prispôsobiť normám „prekrásneho  nového sveta“, úrady konajú „humánne“:  posielané ich na odľahlé územia do  exilu.  Žiadne mučenie, vraždy (ako v románe „1984“) alebo verejné popravy (ako v románe „My“).

Aby sa však dosiahli také „harmonické“ vzťahy medzi autoritami a ľudom, ako v románe „Brave New World“, musel byť tento ľud fakticky zničený. Na pozadí románu (udalosti sa odohrávajú  v 26. storočí) existovala hrozná revolúcia, ktorá zničila starého človeka a nahradila ho stvorením podobným človeku. Ale  v románe „My“ sa udalosti odohrávajú v priebehu 12 storočí po jeho napísaní a dozvieme sa, že „civilizovanej“ spoločnosti predchádzala veľká, dvestoročná vojna, ktorá viedla k zničeniu väčšiny svetovej populácie a ukončila „barbarstvo“, ktoré trvalo až do dvadsiateho storočia.



Huxley sa očividne veľmi pozitívne choval k tomu verejnému poriadku, ktorý vykreslil v románe. Niektorí vedci, ktorí skúmajú jeho práce veria, že pre spisovateľa, ktorý bol úprimným oponentom totalitarizmu, to bola utópia, nie anti-utópia. Jednako existovalo niečo, čo Aldousa Huxleyho neustále trápilo. Mám podozrenie, že ho mučilo to nevypovedané: ako sa vôbec ľudia ocitli v „prekrásnom novom svete“ 26. storočia?

Mohli by sa v ňom objaviť iba v dôsledku neobmedzeného násilia proti ľudskej rase.

• Po prvé, bolo potrebné zničiť inštitúciu manželstva a rodiny.


• Po druhé, bolo sa potrebné opustiť  zvyčajné rodenie detí a prejsť na pásovú výrobu človeka pomocou výdobytkov genetického inžinierstva (v skutočnosti eugeniky).


• Po tretie, vytvoriť kastovú spoločnosť tým, že sa vyškrtnú naivné výchovné myšlienky „slobody, rovnosti a bratstva“,  z obdobia francúzskej buržoáznej revolúcie.


• Po štvrté, dať každej kaste úplnú identitu.


• Po piate bolo potrebné ponúknuť ľuďom „výhodný obchod“: vzdať sa svoje slobody výmenou za potešenie, chlieb a slobodu hriechu.

Nie krvavá revolúcia, ale drogy

Huxley pochopil, že takúto transformáciu nemožno dosiahnuť revolučným útokom. Angličan vytvoril vo svojej čistej podobe nedosiahnuteľnú utópiu. K tejto utópii sa dá dostať iba brutálnym násilím proti človeku, krvavou vojnou alebo revolúciou. Takže A. Huxley sa rozhodol, že najkratšou a nekrvavou cestou do „statočného nového sveta“ bude drogová revolúcia. Druhú polovicu svojho života venoval nielen filozofickému zdôvodneniu potreby takejto revolúcie, ale sa aj osobne podieľal na jej praktickej realizácii. Mám na mysli jeho zapojenie do projektu CIA MK-Ultra na pestovanie narkotík medzi americkou mládežou.

V XXI. Storočí vidíme náznaky toho, že svetové zákulisie si znovu spomenulo na model budúcnosti, ktorý sa odrážal v románe „1984“. Ide o krutý variant založený na hrubej sile a strachu.



Prvé príznaky prechodu z Huxleyho modelu na Orwellov model sa objavili na začiatku storočia. Udalosti z 11. septembra 2001 mnohí odborníci ohodnotili ako začiatok americkej politiky štátneho terorizmu. Pod zástavou boja proti pominuteľnými skupinám Bin Ládina a ďalším extrémistom, ktorých  vytvorila  CIA, spustil Washington kampaň globálneho terorizmu. A to je spôsob, ako vytvoriť atmosféru univerzálneho strachu.

V roku 2020 sa rovnaké zákulisie sveta rozhodlo hodiť ľudstvu novú časť strachu zvanú COVID -19. V podstate ide tiež o globálnu teroristickú operáciu.

V románe Georga Orwella boli „zlí“ ľudia prevychovaní mučením na Ministerstve lásky. A v roku 2020 sa zákulisiu sveta podarilo zatvoriť do domáceho väzenia takmer polovicu svetovej populácie,  popritom vychovávať vystrašených a zmätených ľudí a učiť ich „správnemu“ chovaniu.

Karanténa sa postupne odstraňuje,  ale plody „výchovy“ a „školenia“ zostanú ešte na dlhé obdobie. Alebo navždy?  „Majitelia peňazí" pripravujú ľudí na nadchádzajúci "prekrásny nový svet" ...