Komentár Dmitrija Minina (Fond strategickej kultúry)

Nehanebná show

Ďalšia „čierna labuť“ v podobe nepokojov populácie afroameričanov, ktorá preletela po koronavíruse nad Amerikou možno paradoxne zachránila krajinu a tým aj svet pred najhoršími otrasmi.

Podľa viacerých náznakov sa Biely dom pripravoval vyriešiť hospodársku krízu, ktorá zachvátila Ameriku tým, že by koncom leta rozpútal na Blízkom východe veľkú vojnu proti Iránu a Sýrii. Prudké zníženie amerického zoskupenia v Európe takmer o tretinu, pravdepodobne, slúžilo na posilnenie vojsk v susednom regióne.

Takýto scenár „riešenia všetkých problémov“ sa vzhľadom k situácii v USA javí ako nereálny. Stačí si predstaviť, čo sa môže stať, keď prvé rakvy s čiernymi vojakmi začnú prichádzať ešte aj z Iránu. Nedá sa vylúčiť, že zmarenie očakávanej iránskej akcie bolo jedným z motívov aktívneho zapojenia rôznych organizácií typu ‘’Antifa’’ a niektorých demokratov do afroamerických protestov.

Donald Trump však nie tou osobou, ktorá sa len tak ľahko vzdá. V posledných dňoch vyvinul bezprecedentne burlivú aktivitu na relatívne novom pre neho náboženskom fronte. Myšlienka využívania náboženstva v záujmoch zahraničnej politiky USA nie je sama o sebe nová. Svojho času o tom napísala celú monografiu bývalá ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, ktorá s jej charakteristickým cynizmom, vzdialeným od akejkoľvek viery, poučovala, ako prešibane nasmerovať veriacich z celého sveta do košiara americkej hegemónie.



Mnoho „fabrík na nápady“ v Spojených štátoch má príslušné programy, aktívne sú aj špecializované inštitúcie, ako napríklad Berkeleyovo centrum pri Georgetownskej univerzite. V Kongrese a vláde bol vytvorený vertikálne integrovaný systém špeciálnych výborov a komisií, ktorý monitoruje náboženskú situáciu vo svete a dáva odporúčania na jej použitie v národných záujmoch. Každoročne sa uverejňujú osobitné hlásenia a správy. Vypracoval sa termín „kultúrne vojny“, v ktorých sa nebojuje o územia, ale  o mysle a duše. Územia prídu na rad neskôr.

Aj v týchto vojnách chce byť Trump víťazným hlavným veliteľom. Prvýkrát v histórii USA povýšil program „ochrany náboženskych slobôd vo svete“ na vyššiu úroveň a 2. júna prijal špeciálny prezidentský dekrét. Ostražitý americký kontrolór, ktorý spozoroval akékoľvek porušenie, na základe svojho úsudku, práv veriacich v nejakej krajine sa predtým obmedzil hlavne na spustenie propagandistickej kampane proti tejto krajine a jej odsúdení na medzinárodných fórach. Na základe Trumpovho dekrétu má teraz USA právo uvaliť na údajného páchateľa akékoľvek sankcie podľa príkladu „globálneho Magnitského zákona“.

Znamená to, že ak ste slabí, môžete splniť všetky požiadavky Washingtonu, ale potom vám predložia akéhosi nespokojného chudobného sektára, ktorý poslúži ako dôvod, aby sankcie nezrušili. Náboženské spoločenstvá iných štátov sú vyhlásené Trumpovým dekrétom za „životne dôležitých“ partnerov vlády USA, s ktorými má právo spolupôsobiť priamo a obchádzať politické vedenie tej alebo inej krajiny. Právo Washingtonu na náboženský intervencionizmus je legitimizované.



Rozpočet na podporu „náboženskej slobody“ by mal byť najmenej 50 miliónov dolárov (horná hranica nie je stanovená) ročne. Koordinácia prác v tejto oblasti a jej „integrácia do americkej diplomacie“  stúpa na úroveň ministra zahraničných vecí. Všetci zamestnanci ministerstva zahraničných vecí, ako aj iní federálni úradníci, pôsobiaci v tejto oblasti by sa mali najmenej raz za tri roky podrobiť špeciálnej rekvalifikácii.

Trump podpísal svoj dekrét ihneď po návšteve svätyne pápeža Jána Pavla II. (Wojtylu) vo Washingtone, ktorého aktívna účasť na ničení existujúceho poriadku vo východnej Európe v záujmoch Ameriky je dobre známa. Americký prezident sa zároveň snaží riešiť aj vnútorné problémy, pred americkým ľudom sa stavia do pozície zástancu viery na celom svete a vyzýva všetkých, aby sa pred voľbami okolo neho zomkli. Podľa ohlasov americkej tlače Trump formuloval svoje ciele počas tejto „nehanebnej show“ až na doraz: „Sme najväčšou krajinou na svete. Vo svete budeme udržiavať poriadok a bezpečnosť .“



Prezidentovi na náboženskom fronte „kultúrnych vojen“ asistuje minister zahraničných vecí M. Pompeo. Od roku 2018 sa z jeho iniciatívy každoročne usporadúva „svetová bohoslužba“ (ministerial) alebo skôr „ministerské stretnutie“, ktorého sa zúčastňujú predstavitelia všetkých amerických federálnych orgánov, zaoberajúci sa do istej miery náboženskými združeniami a tvorcovia politiky v tejto oblasti, okolo 1 000 vysokopostavených politikov, vplyvných osobností rôznych vyznaní z celého sveta. Toto nie je ekumenické zhromaždenie (jeho účastníci nehľadajú zblíženie náboženských dogiem), ale čisto politické, rozhodujúce o tom, ako ovplyvniť tie alebo iné svetové problémy pod jednou nevyhnutnou podmienkou - líderstve USA.

Vo februári 2020 bola pod záštitou Pompea vytvorená „Medzinárodná aliancia za náboženskú slobodu“ v zložení 26 krajín. Špekulatívna, ba dokonca výsmešná povaha vo vzťahu k skutočnej slobode viery tejto novej „Svätej aliancie“ je tak očividná, že okrem Spojeného kráľovstva a Holandska, ktoré sú najbližšie k USA do nej nevstúpila ani jedna seba si vážiaca krajina západnej Európy.

V aliancii sa ocitli  najmä východoeurópske krajiny a subjekty, ktoré sú úplne závislé od Washingtonu, vrátane takých „titanov“ ochrany náboženstva, ako Albánsko, Kosovo a Ukrajina. „Vytvorenie aliancie je prvým príkladom v histórii, keď medzinárodná koalícia na úrovni národných lídrov má v úmysle podporovať náboženske slobody po celom svete,“ povedal Pompeo. Minister zahraničných vecí USA odhalil aj hlavný motív vytvorenia tohto zvláštneho združenia: „Bojovať za slobodnú modlitbu bez zasahovania ruskej vlády.“ To znamená v rámci „kultúrnych vojen“ odstrániť zvyšky duchovného spojenia členských krajín aliancie s ruskými veriacimi. 

10. júna, predstavujúc ďalšiu správu ministerstva zahraničia „O stave náboženskej slobody vo svete“, akcentoval Pompeo oveľa dôraznejšie. Zdôvodnil právo Washingtonu diktovať svetu, k akým bohom a ako sa modliť, vysvetlil to tým,  že hoc Amerika nie je dokonalá, ale zostáva „najväčším národom v histórii civilizácie  ( ?! - red.)“. „Ale je aj Veľká temnota nad tými časťami sveta, kde sú ľudia za vieru prenasledovaní alebo im bolo upreté právo na bohoslužby.“  Je zrejmé, že ‘’ríša temnoty’’ zahŕňa „Čínu, Rusko a všeobecne každého, kto neakceptuje americké mesiášstvo. Treba povedať, že Pompeove slová vyvolali medzi zhromaždenými novinármi  skôr sarkazmus, než posvätné chvenie. Mikeovi Pompeovi položili otázku: či mu nepripadá zvláštne, že „táto administrácia tak hlasite podporuje práva demonštrantov v zahraničí a nie tých, ktorí v tejto chvíli protestujú míľu od miesta, kde teraz stojí?“ Nič zrozumiteľné minister zahraničných vecí odpovedať nemohol.



V správe ministerstva zahraničných vecí „O stave náboženskej slobody vo svete“ sa v prvom rade chránia práva tých skupín a siekt (napríklad mormónov, jehovistov), ktorých centrá sa nachádzajú v USA. Po druhé, tvorcovia správy sa obávajú postavenia konfesií, v ktorých majú Američania veľký alebo dominantný vplyv: rôzne odvetvia protestantizmu, Rímskokatolícka cirkev a farnosti Konštantínopolského patriarchátu. Čo sa týka tradičných náboženstiev, ku ktorým Spojené štáty vzťah nemajú, tak tie Američania nemilosrdne kritizujú za „nadmerné spojenie so štátom“.

V plnom rozsahu sa to týka tej časti správy, ktorá pojednáva o Rusku. Moskvu odsuzujú za to, že sa pokúša „prezentovat“ ako svetové centrum ochrany „tradičných hodnôt“ a nachádza prívržencov aj v Spojených štátoch. Kremeľ sa zároveň spolieha na podporu ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorej údajne na oplátku poskytuje „výlučné a neprimerané privilégiá“. Správa nevysvetľuje, ako to narúša slobodu náboženského vyznania v Rusku. Kritérium je jednoduché, rovnako ako maces zamiesený na vode: lojálny voči štátu, znamená „zlý“, nelojálny - potom „náš“. Okrem zákazu všetkých druhov deštruktívnych siekt obviňuju Moskvu zo zákazu postaveného mimo zákon v mnohých krajinách, ktorý v Rusku zakazuje radikálnu islamistickú stranu Hizb ut-Tahrir, ktorej účasť na terorizme bola dokázaná. A to vtedy, keď Trump vyhlasuje ‘’teroristickou’’ za rebelantské správanie na mítingoch organizáciu pôsobiacu po celom svete „Antifu“, ktorej hlavným sponzorom je Soros sotva sa podobajúci na Usámu bin Ládina.

Pokrytectvom preniknuté sú aj tieto hodnotenia, aj celá americká politika využívania náboženstva pre svoje vlastné účely. V honbe za vidinou vymykajúcej sa svetovej nadvlády Washington špekuluje na tak veľmi citlivú tému pre ľudí, akou je viera. Prevažná väčšina ľudí však nehorí túžbou tancovať, ako pískajú chamtiví a obmedzení americkí pastieri nového razenia. Nevychádza im to ani s „horúcou“ vojnou a nevyjde im to ani s ‘’kultúrnou’’ vojnou.