Tím vedcov, ktorého súčasťou bola aj členka Akadémie vied ČR, objavil v Etiópii nový typ vírusu u potkanov.

Ide o takzvaný mammarenavirus, vírus cicavcov z rodiny arenavírusov. Vedci budú skúmať, či je jednovláknový RNA vírus DHATU Welel, pomenovaný podľa lokality výskytu, len pri jednej línii potkanov, alebo vie preskočiť aj na iné hostiteľa. Za Akadémiu vied ČR (AV) o objave informovala Markéta Růžičková, píšu eurosprávy.cz.

Článok o objave publikoval vedecký časopis Journal of vertebrae Biology.

Tím tvorí Joëlle Gouy de Bellocqová, ktorá pôsobí v Ústave biológie stavovcov AV a vedci zo Severtsovovho inštitútu Ruskej akadémie vied. Vírus DHATU Welel identifikovali u potkanov mnohobradavkovitých. Tie patria v Afrike k veľkým poľnohospodárskym škodcom a prenášačom chorôb. U piatich zo šiestich línií týchto potkanov vedci už skôr zistili, že hostia minimálne jedného zástupcu mammarenavírusov - napríklad vírus Lassa, spôsobujúci rovnomennú krvácajúcu horúčku. Tou sa ročne nakazí zhruba 300.000 ľudí a 5.000 tejto chorobe podľahne.



Teraz vedci objavili mammarenavírus aj u poslednej, šiestej, línie potkanov. "Na základe fylogenetických analýz, pri ktorých sa porovnávajú celé genómy príbuzných vírusov, sme dokázali, že sa jedná o nový druh vírusu," uviedla Joëlle Gouy de Bellocqová. "Okrem potkana mnohobradavkovitého sme ho ale prekvapivo detekovali aj u jednej krysy rodu Mastomys awashensis z Awashského údolia," dodala.

Tím teraz bude skúmať, či je vírus bežný u oboch druhov potkanov, alebo či je jeho výskyt u Mastomys awashensis dôkazom schopnosti vírusu preskočiť na iného hostiteľa. Výskum iných afrických mammarenavírusov doteraz nepreukázal výmenu patogénov medzi potkanmi mnohobradavkovitými z rôznych oblastí.

Objav nového vírusu nie je vo vedeckom svete výnimočný. AV uviedla, že podľa odhadu štúdie publikovanej v časopise Science v roku 2018 stále zostáva objaviť zhruba 1,67 milióna vírusov cicavcov a vtákov. Vedci odhadujú, že až polovica z nich môže mať zoonotický potenciál. Teda že infekcie najskôr iba zvieracie, začnú byť postupne prenosné aj na človeka, alebo že sa infekcie prenosné zo zvierat na človeka začnú šíriť aj medzi ľuďmi. Joëlle Gouy de Bellocqová zdôraznila, že preto je potrebné nové vírusy skúmať a pozorovať, ako sa dokážu šíriť.