Európska únia si nemôže dovoliť "luxus v podobe času" a musí konať rýchlo, čo znamená, že členské štáty sa musia dohodnúť na budúcom viacročnom finančnom rámci a tiež na pláne obnovy po koronakríze, ktorý pod názvom "EÚ budúcej generácie" navrhla Európska komisia.

Na úvod piatkového zasadnutia Európskej rady to uviedol predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli.

Summit lídrov EÚ má opäť podobu videokonferencie a je zameraný na hľadanie kompromisov týkajúcich sa výšky a podoby budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj objemu a podoby nového nástroja pre obnovu a odolnosť Európy v navrhovanej výške 750 miliárd eur.

Podľa diplomatických zdrojov je snaha dospieť k dohode v oboch bodoch už v júli, čo pripomenul aj Sassoli, keď zdôraznil, že treba konať naliehavo, lebo na to čakajú občania a podniky EÚ.

Šéf europarlamentu ocenil, že exekutíva EÚ predložila ambiciózny návrh, ktorý však ani zďaleka nestačí na pokrytie potrieb, a v tejto súvislosti zopakoval, že EP nepripustí žiadne ústupky od východiskového bodu, s ktorým prišla eurokomisia.



"Parlament zdôrazňuje, že spoločný dlh sa musí splatiť spravodlivo, bez zaťaženia budúcich generácií," uviedol s odkazom na plán obnovy, ktorý by sa mal začať splácať až od roku 2028. Zdôraznil tiež, že poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom tohto nového nástroja výlučne vo forme pôžičiek, čo navrhujú niektoré krajiny, by malo "asymetrický vplyv" na zadlženie jednotlivých členských štátov a pre Úniu by bolo ako celok nákladnejšie.

Sassoli pripomenul, že stovky miliárd eur navyše sú dobrou príležitosťou zmeniť Európu a urobiť ju spravodlivejšou, zelenšou a modernejšou, pričom na tento účel treba zaviesť vlastné rozpočtové zdroje.



Podľa jeho slov sa navrhovaný plán obnovy musí zamerať na pomoc tým, pre ktorých koronakríza mala negatívne následky, a pre najzraniteľnejšie zložky spoločnosti.

Sassoli v príhovore pred šéfmi štátov a vlád nezabudol pripomenúť, že europarlament ako spoluzákonodarca a spolutvorca rozpočtovej politiky EÚ chce mať demokratickú kontrolu nad spôsobom, ako funguje nástroj pre obnovu a odolnosť, aj nad tým ako sa získavajú, prideľujú i míňajú nové finančné zdroje.

Eurokomisia si na plán obnovy chce požičať 750 miliárd eur na svetových finančných trhoch s nízkym úrokom vďaka záruke, ktorú predstavuje dlhodobý rozpočet EÚ. Z tejto sumy navrhuje poskytnúť členským krajinám Únie 500 miliárd eur v podobe nevratných grantov a 250 miliárd eur vo forme výhodných pôžičiek.