Krádež prísne tajných počítačových hackerských nástrojov z americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v roku 2016 umožnila zlá pracovná kultúra tamojšieho elitného tímu, ktorý sa dostatočne nesústredila na ochranu vlastných počítačových systémov.

Podľa denníka The Washington Post to uvádza interná správa z roku 2017, ktorú denníku v utorok poskytol jeden z demokratických senátorov.

Za masívnym únikom údajne stojí jeden zo zamestnancov CIA. Rozviedka sa pritom o krádeži dát dozvedela až s ročným oneskorením po tom, čo sa ukradnuté súbory objavili v marci 2017 na serveri Wikileaks. Ten na svojich stránkach napísal, že nástroje umožňovali americkej tajnej službe sledovať milióny ľudí v dôsledku softvérových chýb v smart televízoroch, mobilných telefónoch a iných každodenných zariadeniach napojených na internet.

Podľa mnohých amerických činiteľov išlo o doteraz najväčší únik tajných informácií z CIA, kvôli ktorému musela služba prerušiť niekoľko spravodajských operácií. Celý svet sa tak dozvedel, aké techniky CIA používa na sledovanie svojich cieľov.

Správa uvádza, že bezpečnostné štandardy boli v hackerskom oddelení CIA až "žalostne voľné" a že ak by ukradnuté dáta nezverejnil WikiLeaks, nemusela sa rozviedka o ich odcudzení vôbec dozvedieť.



Únik informácií pritom prišiel asi tri roky potom, čo bývalý spolupracovník Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) Edward Snowden ukradol a zverejnil informácie o tom, ako americká vláda sleduje komunikáciu svojich občanov. "CIA zaviedla príliš pomaly zabezpečenia, o ktorých nevyhnutnosti sme vedeli vzhľadom k niekoľkým predchádzajúcim únikom v iných úradoch americkej vlády," uvádza správa.

Hackerské nástroje podľa nej neboli na serveroch rozviedky oddelené a dalo sa k nim pristupovať hromadne. Užívatelia medzi sebou voľne zdieľali administrátorské heslá a neboli stanovené ani účinné bezpečnostné mechanizmy pre používanie prenosných USB diskov.

Nikto však nevie koľko dát bolo ukradnutých

Autori správy pritom uvádzajú, že kvôli zlej kontrole využívanie vnútornej siete si v agentúre nie sú istí, koľko dát bolo vlastne zo CIA celkom odcudzených. Domnievajú sa však, že išlo zrejme až o 34 terabytov, teda asi 2,2 miliardy strán dokumentov.

Zverejnená správa slúži ako dôkazový materiál v procese s Joshuom Schulte, niekdajším zamestnancom CIA, ktorý čelí obvineniam z toho, že dáta ukradol a odovzdal ich WikiLeaks. Schulte vinu popiera a jeho právnici s odvolaním sa na internú správu tvrdia, že dáta mohol vzhľadom k laxnému zabezpečeniu ukradnúť ktorýkoľvek zo stoviek zamestnancov, ktorý k nim mali prístup.

V Schulteho kauze sa porota v marci nedokázala zhodnúť na verdikte. Prokuratúra však chce v jeho stíhaní pokračovať naďalej.