Slovenskí dôchodcovia majú v rámci 27 krajín Európskej únie najvyššie výdavky na bývanie a potraviny. Na tieto položky minú až 57 percent z celkových mesačných výdavkov.

"Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sme nelichotivo predbehli všetky susedné krajiny, napríklad rakúski dôchodcovia minú mesačne iba tretinu výdavkov na potraviny a bývanie," uviedla v tlačovej správe analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Ročné hrubé peňažné príjmy slovenského dôchodcu podľa nej predstavujú 5 368 eur, jeho výdavky sú na úrovni 4 145 eur. "Dôchodcovia minú ročne na bývanie 987 eur, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva," upozornila.

Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú penzisti ročne vyše 1 000 eur, treťou najnákladnejšou položkou je doprava, ktorá zhltne 290 eur ročne. "Zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva majú aj jedny z najvyšších výdavkov na lieky, a to na úrovni vyše 210 eur," uviedla analytička. Suma zahŕňa výdavky na lieky, resp. doplatky na ne či zdravotnícke pomôcky, ktoré neprepláca zdravotná poisťovňa.

Slovenskí dôchodcovia si z potravín podľa Buchlákovej doprajú najviac pekárenské a mliečne výrobky a mäso. Podľa údajov za rok 2018 si penzista dopraje ročne ovocie a zeleninu len za 170 eur ročne. Ide o položky, ktoré ročne kupujú dôchodcovia najmenej. Rovnako tak nemíňajú veľa peňazí na odievanie a obuv, a to necelých 120 eur ročne.



"Najnižšie výdavky na potraviny a bývanie majú dôchodcovia v Luxembursku, a to niečo vyše štvrtinu z ich mesačných nákladov na život. Ak sa pozrieme na celú úniu, tak predovšetkým severské krajiny sú v tomto smere na tom najlepšie. Cez 50 percent výdavkov na bývanie a potraviny vynakladajú dôchodcovia vo všetkých postkomunistických štátoch s výnimkou Slovinska," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne.

Najhoršie je na tom podľa nej Rumunsko, kde dôchodcovia vynakladajú na bývanie a potraviny 62 percent zo svojich spotrebných výdavkov. Nasleduje Macedónsko, Bulharsko a Litva. "V Česku dôchodcovia na tieto nevyhnutné komodity vynakladajú 53,4 percent zo svojich spotrebných výdavkov,“ doplnila Buchláková.

Bývanie, voda, energia a palivá stoja najviac dôchodcov na Slovensku a v Českej republike. V Česku za ne dajú 28,6 % z celkových spotrebných výdavkov na Slovensku 28,3 %. Tretím štátom s najvyšším podielom úhrad za bývanie na spotrebných výdavkoch je Nórsko (26,9%). Štvrtým je Švédsko s hodnotou 26,7 %. Vyše 20- percentnú hranicu ešte prekročilo Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Fínsko, Lotyšsko a Rumunsko. Najnižšie podiely zo svojich spotrebných výdavkov dávajú v priemere dôchodcovia na Malte s hodnotou len 9,4 %.