Dobré by bolo zamerať sa najmä na konkrétne prípady, lokality a rizikové krajiny, a nie uvaliť karanténu na všetkých. 

Vyhlásenie premiéra, že je na mieste otázka opätovného zavedenia povinnej štátnej karantény pri návrate zo zahraničia, je veľmi otázne. Štyri dni po skončení núdzového stavu nás totiž vrhá okamžite späť do sféry obmedzení a zákazov.

Otázkou je aj to, z čoho Matovič vychádzal pri vyjadrení, že „e-karanténa bola 'dramaticky menej efektívna', ako povinná štátna karanténa.“ Prečo nás teda o tom neinformoval počas jej fungovania alebo tesne potom? Fungovanie eKarantény bolo síce – aj vďaka nekonečnému meškaniu - mimoriadne krátke, ale nejaké štatistické údaje predsa existovať musia.

"Zábavné" na tom je, že Matovičov priamy podriadený a kamarát, minister zdravotníctva Marek Krajčí , aby si ľudia v prípade príchodu zo zahraničia nainštalovali aplikáciu na inteligentnú karanténu. Tak ako? Funguje to? Nefunguje to?



Dôležité je si uvedomiť, že hovoria najmä o prípadoch ľudí, ktorí prišli z Ukrajiny a Veľkej Británie. Stále rizikové je aj Poľsko. Zvýšený dohľad by sa tak mal, ak by takýto trend pokračoval, uplatňovať najmä pri navrátilcoch z týchto rizikových krajín.

Ale nie uvaliť karanténu na všetkých. Lebo tu budeme mať zasa problémy s obmedzovaním voľného pohybu ľudí žijúcich v pohraničí. A pri schopnostiach tejto vlády veľmi pravdepodobne zasa aj problémy so zákonom.

Riešením je aj zvýšenie testovania v marginalizovaných komunitách. Lebo ako priznal Krajčí, problémy sa objavili práve tam. Ukazuje to  zo Spišského Podhradia. Dobré by tak bolo zamerať sa najmä na konkrétne prípady, lokality a rizikové krajiny. Plošné obmedzovanie ľudí prekračujúcich hranice je totiž v momentálnej situácii už za čiarou.

Ak teda nejde len o to, aby Matovič získal opäť vďaka mimoriadnym opatreniam svoju takmer neobmedzenú moc. Lebo ak je to tak, bolo by lepšie dať do karantény jeho.