Veda zatiaľ zanedbávala tropickej oblasti Ázie, a to aj napriek tomu, že práve tam má druh Homo sapiens zjavne najdlhšiu históriu. Informuje vedecký portál Scinews

Pôvod ľudského druhu aj väčšina inovácií, ktoré sú s jeho rozvojom na úsvite dejín spojené, sa najčastejšie spájajú s Afrikou alebo Európou. Nová štúdia ukazuje, že práve do týchto oblastí by sa teraz mala pozornosť antropológov obrátiť. Na Srí Lanke totiž boli objavené najstaršie stopy používania lukov a šípov mimo Afriku a možno aj výroby oblečenia.

Srí Lanka je miestom, kde sa v Ázii našli najstaršie dôkazy o druhu Homo sapiens. Práve odtiaľto tiež pochádzajú najstaršie stopy po ľudskom osídlení v tropických pralesoch. Bolo to v čase pred asi 48 tisíc rokmi.

Je to dôkaz, že toto prostredie nestálo pred migráciou ľudského druhu ako prekážka. Naopak dokázalo vtedajšieho človeka slušne uživiť. Vedci ale zatiaľ presne nevedeli ako. Väčšina potenciálnych zdrojov potravy je totiž v tropických pralesoch veľmi rýchla.



A práve na túto otázku našla odpoveď nová štúdia, ktorá teraz vyšla v odbornom žurnáli Science Advances. Spolupracovali na nej austrálski archeológovia, vedci z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka a vláda Srí Lanky.

Jej autori dokázali nájsť najstaršie stopy po používaní lukov a šípov mimo Afriky -⁠ pochádzajú z doby pred približne 48 tisíc rokmi. Dôkazy spočívajú v dobre zachovaných hrotoch šípov vyrobených z kostí -⁠ slúžili na lov rýchlych drobných zvierat, na ktoré sú pralesy tak bohaté.

Podľa autorov štúdie tieto nálezy naznačujú, že ďalšie nájdené nástroje slúžili na výrobu sietí alebo dokonca oblečenia. Vedci usudzujú, že by to mohlo vrhnúť úplne nové svetlo na to, ako sú niektoré inovácie spojené so špecifikami rôzneho prostredia v ktorom naši prapredkovia žili.

Vynaliezaví ľudia doby kamennej

Európske inovácie sú spojené s jaskynným umením, vynikajúcimi technológiami spracovania kostí a výrobou teplého oblečenia.⁠ Všetky tieto technologické adaptácie slúžili ako obrana pred zimou.



Adaptácie v Afrike zasa pomáhali k životu v rozsiahlych savanách.⁠ Práve tam vznikli prvé luky a šípy a tiež symbolické umenie. Nálezy z poslednej doby naznačujú, že ľudia sa tam tiež prvýkrát dokázali prispôsobiť životu v susedstve mora.

Spoluautor štúdie, profesor Patrick Roberts, uviedol, že ide len o jeden z mnohých dôkazov o tom, ako ľudia v dobe kamennej migrovali naprieč našou planétou a na rôznych miestach prichádzali s inováciami a adaptáciami vhodnými pre život v danej oblasti.

Unikátny náleziská

Aj na Srí Lanke, podobne ako v Európe, pochádza nález z jaskyne a ich vek možno zaradiť do doby kamennej. Vedci tam detailne preskúmali jaskynný systém Fa-Hien Lena, ktorý je už od polovice 80. rokov 20. storočia považovaný za vôbec najdôležitejšiu juhoázijskú archeologickú lokalitu ešte z čias pleistocénu. Rad nálezov naznačoval, že tamojší pralovci boli špičkovo adaptovaní na tropické prostredie, ale vedcom až doposiaľ chýbali dôkazy. Teraz sa našli -⁠ pochádzajú z detailného prieskumu kostrových nástrojov.

Podľa Michelle Langleyové, ktorá artefakty skúmala, nesú niektoré z nástrojov stopy, ktoré sú ako vajce vajcu podobné tomu, ako vyzerajú opotrebenie hrotov šípov.

Doteraz najstarším dokladom o existencii lukov a šípov v Ázii (aj kdekoľvek mimo Afriky) je nález pochádzajúci z doby okolo roku 32 tisíc pred naším letopočtom. Srílanské artefakty sú teda výrazne staršie. Ďalšie nástroje zase naznačujú používanie pre lov rýb v tropických potokoch a riekach, mohli sa používať na výrobu sietí ale aj na oblečenie.

Jasné dôkazy hovoria aj o výrobe farebných korálikov z miestnych materiálov a úprave mušlí, ktoré sa sem museli dostať od mora -⁠ dohromady je to podľa autorov práce dokladom prastaré, ale už veľmi komplexná ľudskej spoločnosti využívajúce podmienok tropického pralesa južnej Ázie.

Naši vynaliezaví prapredkovia

Nález podľa vedcov tiež hovorí, že už nemá zmysel riešiť, kde ľudia "objavili" používanie nejakého konkrétneho nástroja. Je totiž zrejmé, že podobne ako u lukov a šípov sa to stalo viackrát na rôznych miestach planéty, a to zrejme nezávisle na sebe. V Afrike luky pomáhali uloviť veľké zvieratá na savane, na Srí Lanke s nimi lovci dokázali zabíjať menšiu korisť, napríklad opice alebo veľké pralesné veveričky, ako je ratufa cejlonská.

Takisto aj oblečenie sa mohlo vyvinúť v trópoch súčasne ako v Európe. Malo však zrejme úplný iný účel. Kým v chladnej Európe slúžilo predovšetkým ako ochrana pred chladom, v pralese mohlo mať skôr úlohu ochrany  pred vetvami, tŕňmi alebo komármi.

"Ľudia v tej dobe preukazovali výnimočnú vynaliezavosť a schopnosť využívať veľký rozsah rôznych podmienok," konštatovala Nicole Boivinová, ktorá na tejto štúdii spolupracovala. "Tieto zručnosti im umožnili asi pred 10 tisíc rokmi osídliť takmer všetky svetadiely, a to z nás urobilo ten globálny druh, ktorým sme v súčasnosti," dodala vedkyňa.