Komentár  Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

 Hlavní hráči na trhu so zlatom sú výmenné  burzové fondy

Vírusová hospodárska kríza vážne ovplyvnila situáciu na trhu so zlatom. Tí, ktorí drahý kov ťažia, ktorí ho predávajú, spracúvajú a spravujú, sú jedni z mála, ktorí z tejto krízy ťažia.

Pumpovanie ekonomiky peniazmi  z tlačiarní centrálnej banky hrozí v budúcnosti infláciou, dokonca aj hyperinfláciou a nadúvanie bublín na akciových trhoch môže viesť k ich prasknutiu. Zníženie kľúčových sadzieb centrálnymi bankami vedie k tomu, že ziskovosť mnohých finančných nástrojov sa približuje k nule alebo klesá do  mínusu.

Jediné aktívum, ktoré  sa nemôže prepadnúť a jeho cena určite vzrastie, je zlato. Žltý kov je bezpečným prístavom  do ktorého sa vždy ponáhľali  aktéri rôznych trhov (finančných aj komoditných),  keď sa na obzore zozbierali oblaky hospodárskej krízy. Aj keď sa demonetizácia zlata uskutočňovala už v 70-tych rokoch minulého storočia, účastníci trhu v čase krízy začínajú vnímať zlato nie ako komoditu, ale ako peniaze, ktoré predstavujú prostriedok tezaurácie (hromadenie peňazí doma, nie v banke).

Karanténne opatrenia, ktoré sa začali zavádzať v mnohých krajinách, samozrejme ovplyvnili ponuku drahých kovov. Napríklad ťažba žltého kovu v Juhoafrickej republike  bola úplne zastavená. Čiastočne bola zastavená ťažba  v Číne (Čína je v ťažbe drahých kovov na prvom mieste na svete).



Na niekoľko týždňov prestali pracovať zariadenia na afináciu (čistenie) zlata vo Švajčiarsku a v niekoľkých ďalších krajinách.  Dokonca ani vyťažený alebo vyčitený  kov nemohol byť z dôvodu obmedzenia alebo ukončenia prepravy vždy doručený na správne miesto. Podľa  Svetovej rady pre zlato (World Gold Council, WGC) dosiahol objem dodávok zlata na svetovom trhu v prvom štvrťroku 2020 1,1 tisíc ton, čo je o 4% menej ako v prvom štvrťroku 2019.

Ale čo dopyt?

Veľmi vážne škody utrpel dopyt po žltom kove v šperkárskom priemysle. Po prvé, v mnohých krajinách boli  klenotníctva zatvorené. Po druhé, vírusová hospodárska kríza viedla k zníženiu platobnej schopnosti občanov. Podľa WGC dosiahol celkový dopyt spotrebiteľov (šperky, zlaté mince atď.) v tomto štvrťroku 567 ton, čo je o 28% menej ako v prvom štvrťroku 2019.  Šperkársky  priemysel trpel najviac:  svetový dopyt po zlatých výrobkoch klesol o 39% na rekordných 326 ton.

Konkrétnym príkladom je India, ktorá je druhým najväčším spotrebiteľom zlata vo forme šperkov na svete. India v máji znížila dovoz drahých kovov viac ako 95 (!) násobne v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka - na 1,4 ton (v máji 2019 sa dovoz rovnal 133,6 ton). Dopyt po šperkoch prudko poklesol v Číne, ktorá sa v posledných rokoch  umiestňovala na druhom mieste po Indii, pokiaľ ide o nákup a predaj týchto výrobkov. Podľa WGC v prvom štvrťroku pokles klenotníckeho dopytu  po zlate v niektorých krajinách predstavoval (% v porovnaní s 1. štvrťrokom minulého roka): India - 41; Čína - 65; SAE - 11; Turecko - 10; Rusko - 9; USA - 4.

Svetové rezervy zlata

Na pozadí poklesu spotrebiteľského dopytu bol naďalej viditeľný stabilný dopyt po žltom kove zo strany menových orgánov, (najmä centrálnych bánk), ktoré dopĺňali oficiálne zásoby zlata. Za posledných desať rokov boli centrálne banky na celom svete „netto nákupcami“ zlata (t. j. nákupy presahujúce predaj). V roku 2018 svetové centrálne banky zvýšili svoje oficiálne zásoby zlata o 651,5 ton - to je najväčší ukazovateľ od roku 1971, keď bol zlatý štandard zrušený. Najväčším nákupcom zlata sa stalo Rusko - 274 ton.



V roku 2019 vzrástli svetové rezervy ešte o 650,3 ton.  Zároveň došlo k nárastu rezerv Ruskej centrálnej banky o 158,6 ton. V prvom štvrťroku 2020 zvýšenie zlatých rezerv centrálnych bánk predstavovalo 145 ton. Hlavným netto nákupcom  bola Turecká centrálna banka, ktorá zvýšila svoje zásoby o 72,7 ton. Ruská banka získala za štvrťrok  iba 28 ton, takmer o polovicu menej ako pred rokom. Neveľké prírastky oficiálnych zásob zlata v prvom štvrťroku tohto roku boli zaznamenané aj v týchto krajinách: SAE - 7 ton, India - 6,8 ton, Kazachstan - 2,8 ton, Uzbekistan - 2,2 ton.

V prvom štvrťroku rástol  najdynamickejší dopyt po zlate zo strany súkromných investorov - bánk, rôznych fondov (inštitucionálnych investorov), súkromných (fyzických) osôb. Investičný dopyt - nákup štandardných zlatých prútov a zlatých mincí určitej vzorky. Celkový investičný dopyt v prvom štvrťroku tohto roka dosiahol 540 ton, čo je o 80% viac v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka.

V rovnakom čase bol dopyt súkromných investorov po drahých kovoch a minciach pomerne skromný - 150 ton, čo je o 19% menej ako v minulom roku. Zároveň sa prudko zintenzívnili profesionálni investori. Tzv. indexové (devízové) fondy zvýšili svoje rezervy o takmer 300 ton. (Na porovnanie: v prvom štvrťroku minulého roka ich čisté nákupy dosiahli iba 40 ton). Celkové rezervy týchto prostriedkov vzrástli na rekordných 3,18 tisíc ton.

Indexové fondy

Počet indexových (výmenných) fondov na svete sa počíta rádovo v tisícoch. Sú označené anglickou skratkou  ETF - Exchange Traded Fund . Investičné portfólio ETF  sleduje štruktúru vybraného podkladového indexu (t. j. pozostáva zo špecifického súboru akcií a iných cenných papierov). Nákup akcií indexového fondu sa uskutočňuje pomocou cenných papierov vydaných fondom, ktoré majú štatút akcií.



Prvý indexový fond vytvoril v roku 1976 John Bogle, zakladateľ jednej z najväčších finančných holdingov na svete  The Vanguard Group . V roku 2013 sa objavil prvý ETF , ktorého aktíva pozostávajú výlučne z fyzického kovu - zlata. Jeho meno je FinEx Physically Held Gold ETF  (neskôr premenované FinEx Gold ETF ). Dnes existuje na svete niekoľko desiatok ETF, ktoré sa špecializujú na investície do drahých kovov.

Existuje dôvod domnievať sa, že burzové výmenné  fondy budú aj naďalej tvoriť základ dopytu po žltom kove a tento dopyt predbehne rast ponuky. Preto môžeme očakávať ďalší nárast cien zlata.  Priemerné ročné ceny zlata v posledných rokoch  vyzerali takto  (USD za trójsku uncu): rok 2016 - 1253,5; rok 2017 - 1257,5; rok 2018 - 1268,5;   rok  2019 - 1392,6. Na začiatku tohto roka bola cena 1 520 dolárov. Na konci mája sa už blížila k sume 1 700 dolárov.

V tomto roku boli obdobia, keď cena výrazne prekročila 1 700 dolárov. Maximálna zaznamenaná hodnota je 1 761,9 dolárov. Väčšina prognóz, dokonca aj tých najkonzervatívnejších, predpokladá, že do konca roka cena stabilne prekročí 1800 dolárov a do konca budúceho roka dosiahne 1900 dolárov.

Dopyt narastá

O tom, že dopyt po zlate zo strany devízových fondov narastá, svedčia aj údaje Svetovej rady pre zlato za apríl. Čisté nákupy kovových prostriedkov prostredníctvom fondov dosiahli 170 ton. Celkové množstvo kovu nahromadené v ETF začiatkom mája predstavovalo 3 355 ton.



Tieto rezervy sú približne 10-krát nižšie ako celkové zásoby zlata všetkých centrálnych bánk na svete (druhá menovaná hodnota predstavuje približne 33,9 tis. ton). Pokiaľ však ide o aktivitu na trhu so zlatom, fondy  výrazne predstihujú centrálne banky. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť: centrálne banky nakúpili 145 ton kovu za prvý štvrťrok a fondy len za jediný mesiac 170 ton..

Uvediem niekoľko údajov o najslávnejších burzových fondoch investujúcich do zlata. Väčšina z nich je sústredená v USA, Veľkej Británii, Nemecku a Švajčiarsku.

Najväčšie fondy v Spojených štátoch sú tieto (v zátvorkách - výška zlatých rezerv na začiatku mája 2020, váha v tonách):  SPDR Gold Shares (1056,2) ; iShares Gold Trust (422,1) ; Sprott Physical Gold Trust (64,4) ;  SPDR Gold Mini Shares Trust (37,5) ; Aberdeen Standard  Physical Gold Shares (32,9).

Tu sú najväčšie fondy Spojeného kráľovstva:  iShares Physical Gold ETC  (202.4) ; Invesco Physical Gold ETC  (198,6) ; Wisdom Tree Physical Gold ( 146.7  ) ; Gold Bullion Securities Ltd  (84,0) ; Wisdom Tree Physical Swiss Gold  (54.2) ; Bullion  Vault  (41,9).

V Nemecku možno menovať tri hlavné fondy: Xtrackers Physical Gold ETC EUR (64,7);  Xtrackers Physical Gold Euro Hedged ETC   (59,2);  Xtrackers Physical Gold ETC (24,5).



Ako vidíte, prvé dva americké fondy SPDR  Gold Shares  a  iShares Gold Trust vynikajú vo svete fondov na výmenu zlata  . Ak porovnáme zásoby zlata prvého z nich s oficiálnymi zásobami zlata jednotlivých štátov, potom je na úrovni Švajčiarska (1040 ton), ktoré sa z hľadiska zásob zlata nachádza na 7. mieste na svete. Je pozoruhodné, že to bol práve tento fond, ktorý dosiahol najväčší absolútny nárast zásob zlata v apríli tohto roku - 89,5 ton. Pozoruhodný bol aj nárast rezerv druhého amerického fondu - 31,2 ton.

Zdá sa, že centrálne banky začínajú prenechávať  trh so zlatom vedúcim burzovým výmenným  fondom v USA, Veľkej Británii a  niektorých ďalších krajinách. Tak ako Ruská banka, ktorá v rokoch 2018 a 2019 zaznamenala rekordný nárast zásob zlata, a neočakávane prerušila nákup drahých kovov ťažených domácimi ťažobnými spoločnosťami.

Z výročnej správy Bank of  Russia za rok 2019 vyplýva, že žltý kov bol najziskovejším aktívom v zlatých a devízových rezervách Ruskej federácie (niektoré devízové ​​aktíva spôsobili straty). Ukazuje sa, že bolo potrebné zvýšiť zásoby zlata centrálnej banky a zabezpečiť, aby sa celá domáca produkcia ťažby zlata dostala do oficiálnych rezerv. Ruská banka však uviedla, že od 1. apríla úplne zastavuje nákup zlata (hromadenie rezerv sa zastavilo na úrovni približne 2299,2 ton). Zároveň ruské spoločnosti na ťažbu zlata nedávno získali licencie na dodávku svojej produkcie na zahraničný trh. Ich výrobky zrejme doplnia americké a britské zlaté burzové výmenné fondy.