Počas uplynulého víkendu nehlásil Londýn, Škótsko ani Severné Írsko jediný prípad úmrtia na Covid-19, pripomína profesorka Devi Sridharová v komentári pre server The Guardian.

Expertka na verejné zdravie z Univerzity v Edinburghu dodáva, že počty hospitalizovaných a zomrelých klesajú v celej Británii, ale namiesto osláv týchto signálov, že najhoršie má už krajina za sebou, mnohí vedci varujú pred druhou vlnou tejto zákernej infekcie.

Neistá budúcnosť

Druhá vlna je označenie pre nárast počtu prípadov koronavírusu v nadchádzajúcich týždňoch či mesiacoch, ktorý by nastal po ich trvalejšom poklese, vysvetľuje profesorka. Dodáva, že tieto varovania často odkazujú na pandémiu španielskej chrípky z roku 1918, ktorá zabila desiatky miliónov ľudí až potom, čo prvotná nákaza odznela a nasledujúcu zimu sa vrátila v ešte smrtelnější podobe.

Vedci sa však nezhodujú v tom, či aj v tomto prípade zažijeme druhú vlnu, priznáva Sridharová. Súdi však, že aj keď je budúcnosť vlastne neistá, možno si už teraz predstaviť štyri možné scenáre.

Prvá hypotéza, s ktorou prišli talianski lekári znie, že koronavírus sa počas šírenia sám oslabuje, uvádza odborníčka. Načrtáva tým, že počas mutácií môže vírus SARS CoV-2 strácať na nákazlivosti a stáva sa stredne až mierne infekčným.



"Koronavírus však preukázal, že je pozoruhodne stabilným typom vírusu," varuje expertka. Tvrdí, že neexistuje žiadny dôkaz, že by k vyššie naznačenej mutácii malo dôjsť v najbližších týždňoch, ba dokonca rokoch. Zníženie úmrtnosť choroby v Taliansku tak pripisuje lepšej klinickej starostlivosť o pacientov a väčším skúsenostiam lekárov s efektívnou liečbou, ktorá je už po ddrobnohľadom celého sveta.

Druhá možnosť predpokladá, že počet ľudí citlivých na tento koronavírus je menší, než sa očakávalo, či už kvôli tomu, že s chorobou už veľká časť obyvateľstva prišla do kontaktu, alebo sa u ľudí vyvinula imunita na základe kontaktov s podobnými vírusmi z minulosti, načrtáva Sridharová. Sama túto variantu považuje za nepravdepodobnú, pretože úvodné sérologické testy ukázali, že v Británii prišlo do konca mája do kontaktu s Covid-19 len 5% obyvateľov (z toho 17% Londýnčanov).

To znamená, že veľká časť ľudí nemala šancu vybudovať si imunitu, čo naznačujú aj výsledky podobných testov vo Francúzsku, Španielsku a Švédsku, uvádza profesorka. Priznáva, že skutočnosť môže byť ale zložitejšia, pretože posledná štúdia hlási, že aj jedinci, ktorí so SARS CoV-2 preukázateľne nikdy neprišli do styku, majú T-lymfocity reagujúce na vírus, čo je jeden z kľúčových prvkov telesnej imunitnej reakcie.



Vystavenie sa bežným koronavírusom, spôsobujúcim iba prechladnutia, by teda mohlo spôsobiť, že telo dokáže odhaliť proteíny vírusu SARS CoV-2, uvádza odborníčka. Zistenie označuje za sľubné, ale upozorňuje, že stále chýba dôkaz, že by protilátky či reagujúce T-lymfocyty poskytli niekomu imunitu proti Covid-19.

Švédska vs. novozélandská cesta

Tretí scenár, ktorý je cielene rozvíjaný najmä vo Švédsku, počíta s ponechaním voľného priebehu šírenia vírusu v populácii a pristupuje ku koronavírusu ako k vírusu chrípky. Pokiaľ nebude k dispozícii vakcína, alebo obyvateľstvo nezíska kolektívnu imunitu, vírus je pokladaný za nezastaviteľný, poukazuje profesorka. Varuje, že cenou za takýto postup je veľa nakazených a aj mŕtvych. Navyše nie je jasné, ako dlho by kolektívna imunita vydržala, pretože nevieme, či sa ľudia nemôžu po pár mesiacoch či rokoch opäť nakaziť, čo by viedlo k druhej vlne.

"Môj osobný názor znie, že sa môžeme druhej vlne vyhnúť, ak budú štáty vírus agresívne zadržiavať skrze testovanie, trasovanie a izoláciu prenášačov s podporou správnej hygieny, napríklad umývaním rúk a dezinfekciou prostredia, za podpory fyzického odstupu, kde to je potrebné," píše odborníčka. Vysvetľuje, že cieľom tohto postupu je znížiť počet prípadov na úroveň, kedy je prenos obmedzený na malé, izolovateľné ohniská, pričom celkovým zámerom je úplné odstránenie choroby.



Štvrtý scenár podľa nej pripomína sériu neustále sa objavujúcich malých požiarov, ktoré treba hasiť skôr, než sa rozrastú v nekontrolovateľný oheň, uvádza Sridharová. Dodáva, že daný postup funguje napríklad v Južnej Kórei či v Nemecku a zakladá sa práve na masovom testovaní, trasovaní, izoláciu prenášačov vírusu a zavádzanie sledovacích systémov, ktoré mapujú jeho šíreniu.

Zameriavanie sa na počty obetí možnej druhej vlny zoslabujú skutočné škody, ktoré vírus pácha, teda dlhodobé poškodenie pľúc, srdca, obličiek, mozgu či ciev u zotavených pacientov, upozorňuje profesorka. To považuje za veľké nebezpečenstvo choroby Covid-19, u ktorej sa veľakrát zabúda, že ide o nový vírus úplne odlišný od chrípky, ktorého dopady na zdravie sa môžu prejaviť až po mesiacoch, ak nie rokoch od nakazenia.

Ak je koronavírus pomyselnou obrnou dnešnej generácie, potom by sme mali smerovať k prístupu novozélandskej a austrálskej vlády, keď sa podarilo prvú vlnu šírenia vírusu vykoreniť a druhá k tomu nemá ďaleko, konštatuje Sridharová. Poukazuje, že pri trvajúcej kontrole hraníc sa ľudia v týchto krajinách môžu vrátiť k normálnemu životu, kedy budú obnovené športové stretnutia, otvoria sa školy, prebehnú plánované svadby a ľudia budú môcť bez obáv navštevovať príbuzných.

"Úspech Nového Zélandu a Austrálie môže prinútiť ostatné krajiny k prehodnoteniu vlastných stratégií a možnosti odstrániť vírus na svojom území," píše expertka. Ľudia by sa podľa nej nemali učiť žiť s neustálym strachom z choroby Covid-19, ale začať žiadať svoje vlády, aby sa ho zbavili úplne aj bez drastických ekonomických dopadov.