Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) by sa mala snažiť brať občiansky sektor ako potrebnú súčasť štátu, partnera, ktorému načúva.

Na Slovensku je tretí sektor chronicky podfinancovaný a navýšenie zdrojov do jestvujúcich mechanizmov by mohlo vyjadriť takúto podporu aj reálne. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher. Jestvujúce zdroje podpory podľa neho často fungujú neefektívne, zdĺhavo a byrokraticky.

„Nezriedka nie sú prispôsobené realite, v ktorej žijeme, a vychádzajú zo zastaralých modelov,“ vysvetlil Weisenbacher. Tiež hovorí, že systém asignácie dvoch percent z dane nepriniesol také výsledky, ako predošlé vlády sľubovali. Ako povedal, je pravidlom, že najväčšie firmy, ktoré sú teda aj najväčšími daňovými poplatníkmi, tieto prostriedky poukazujú „vlastným“ organizáciám, ktoré v praxi fungujú ako reklama pre firmu.

Ľudské práva na Slovensku možno podľa šéfa IĽP posilniť rešpektovaním platnej legislatívy a jej aplikovaním všetkými orgánmi štátnej moci v každej situácii. Na legislatívnej úrovni Slovensko podľa neho patrí v oblasti ľudských práv medzi svetovú špičku a možno ho porovnávať so západnými krajinami.



„Problém, žiaľ, nastáva pri prenose do praxe a v tom za mnohými krajinami Európskej únie zaostávame. Sme svedkami napríklad toho, že tzv. silové rezorty robia všetko pre to, aby ľudské práva obchádzali, namiesto toho, aby ich zabezpečovali,” povedal riaditeľ IĽP.

Medzery v legislatíve možno pozorovať v boji proti homofóbii ale aj konšpiráciám. Weisenbacher tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní napríklad obete konšpirácií a dezinformačných webov odmietajú s tým, že ide o občiansko-právnu záležitosť. V dobe všadeprítomného internetu a sociálnych sietí je to podľa neho zastaralý prístup, nakoľko šírenie dezinformácií je nebezpečné a škodlivé.

Spoločnosť je zároveň dlhodobo polarizovaná a udalosti ako referendum o obmedzení práv LGBT menšiny v roku 2015, ktoré jeho iniciátori podľa riaditeľa inštitútu mylne nazývali o „rodine“, k tomu len prispeli. Ako hovorí, rôzne skupiny sa snažia zneužívať ľudské práva na presadzovanie svojich ideologických požiadaviek a vydávať sa za „názor väčšiny“, čím zároveň prispievajú k nepochopeniu univerzálnosti ľudských práv medzi verejnosťou.



„Nedávne odmietnutie správy verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej v parlamente je toho hmatateľným a alarmujúcim dôsledkom. Svoj podiel na tom majú samozrejme aj rôzne dezinformačné weby, ktoré stále viac prerastajú do mainstreamu a určujú, ktoré témy sa v spoločnosti a z akého uhla diskutujú,“ vysvetlil Weisenbacher. IĽP sa zaoberá najmä mladými ľuďmi od 14 do 25 rokov a realizoval viaceré projekty neformálneho vzdelávania k ľudským právam, vrátane boja proti extrémizmu a konšpiráciám a považuje za nevyhnutné takéto aktivity rozšíriť a priorizovať.

„Nebezpečenstvá plynúce zo zanedbania môžeme vidieť na opakovanom vysokom umiestnení extrémistických strán v simulovaných voľbách stredoškolákov alebo narastajúcej podpore takzvaných alternatívnych médií medzi mladými ľuďmi,“ dodal Weisenbacher. Preto podľa neho investície do vzdelávania mladej generácie môžu zabrániť potrebe zložitého a náročného riadenia dôsledkov extrémizácie v budúcnosti.

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že podporí organizácie bojujúce proti konšpiráciám a za prevenciu extrémizmu, ako aj organizácie, ktoré sa venujú ochrane pred závislosťami a ich prevenciám.