Odchod Petra Pellegriniho a aj zrušenie núdzového stavu vládou v sebe skrývajú nie celkom čistú hru.

Poslanci návrh ĽSNS na zákaz nedeľného predaja, odpočúvanie v štátnej sieťovej agentúre bolo asi a Blaha s Pročkom sa v parlamente. Takéto informácie sa dokážu na našom milom malom Slovensku objaviť za jediný deň.

Najpodstatnejšie samozrejme ale bolo oznámenie Petra Pellegriniho o  zo Smeru a vládou schválené núdzového stavu. Obe tieto udalosti mohli veľkej časti priniesť úľavu, ale aj sklamanie. Zároveň sa v nich ale objavili informácie, ktoré do veľkej miery usvedčujú podpredsedu Smeru aj ministra zdravotníctva z nie celkom čestného konania.

Starí smeráci s novou nálepkou

Prvého si zoberme Pellegriniho. Ten ešte veľmi nedávno hovoril o tom, ako sa chce pobiť o miesto šéfa strany a obrodiť ju. Netrvalo dlho a už je na ceste zo Smeru preč. Tí, ktorí mu dali množstvo preferenčných hlasov vo voľbách, ich zároveň dali aj jeho materskej partaji. Prieskumy síce naznačujú, že hlasy odídu s ním, pre veľkú časť priaznivcov sociálnej demokracie ale bude rozpad tandemu Pellegrini-Fico sklamaním.



Viacerí sa možno zároveň tešili na vnútrostranícky súboj starého a nového krídla Smeru. Aj keď tu je potrebné si uvedomiť, že aj to „nové“ krídlo bolo, ako sám Pellegrini nezabudol viackrát zdôrazniť, 20 rokov odchované práve pod Ficovou ochrannou rukou, nech už napáchala čokoľvek.

Nový projekt tak budú zasa len starí smeráci s novou nálepkou. O úspešnosti oboch nových Smerov pritom do veľkej miery rozhodnú aj tak najmä sponzori v pozadí strán, lebo len na Ficovskej tradícii či na Pellegriniho jamkách v lícach slušnú kampaň nepostavíte.

Matovič a Krajčí nás ťahali za nos

Druhou zásadnou informáciou bolo vytúžené ukončenie núdzového stavu, naplánované na 13. júna. Pripomeňme si preto, ako premiér s ministrom zdravotníctva zdôvodňovali jeho naťahovanie takmer až do maxima.

Podľa Krajčího vyjadrenia z 27. mája by v prípade zrušenia núdzového stavu zdravotnícke zariadenia už stratili možnosť získať osobné ochranné pomôcky zo skladu štátnych hmotných rezerv. Rovnaký argument použil premiér o štyri dni neskôr:

"Núdzový stav žiadnym spôsobom nikoho zásadne neobmedzuje, len nám umožňuje napríklad to, aby sme zásobovali nemocnice osobnými ochrannými prostriedkami. V momente, keď sa zruší núdzový stav, nemocnice si ich musia nakupovať samé, a to je dosť slušná komplikácia," povedal Matovič.



Túto mantru opakovali stále dookola, až kým túto stredu neprišlo nečakané prekvapenie: „V princípe môžeme povedať, že sme vyriešili situáciu s čerpaním osobných ochranných prostriedkov. Pokiaľ to bude nevyhnutné, budeme to vedieť čerpať aj zo skladov štátnych hmotných rezerv,“ povedal minister zdravotníctva k téme zrušenia núdzového stavu.

To naozaj? A na to prišli až teraz? Lebo buď sú pri riešení takýchto problémov drasticky mentálne pomalí, alebo, čo je pravdepodobnejšie, prišli s takýmto nápadom až v poslednom možnom termíne.

To by len dokazovali snahu premiéra a jeho pomocníkov udržať nás na uzde čo možno najdlhšie. A prečo? Lebo Matovič by chcel byť neobmedzeným pánom nad našimi životmi asi navždy. Keby sme teda mali parafrázovať jeho obľúbené heslo, dá sa jedoducho povedať: Pokazili sme si to...