Lekári tvrdia, že dosahujú pokrok v porozumení tejto chorobe, poukazujú však na to, že vakcína tak skoro nebude 

Covid-19 postihuje ľudí už šesť mesiacov. Najskôr začal v Číne a neskôr sa vírus presunul do ostatných krajín. K dnešnému dňu bolo infikovaných viac ako šesť miliónov ľudí a podľa odhadov zomrelo až 400 000. Tento počet bude však aj naďalej v nasledujúcich rokoch rásť, píše theguardian.com

Náš svet sa v čase pandémie značne zmenil. Boli zavedené karanténne opatrenia, hranice boli zatvorené, domovy pre starostlivosť o seniorov boli spustošené chorobou a národné ekonomiky boli vystavené mimoriadnemu tlaku.

Čo presne sme sa dozvedeli o Covid-19 za posledných šesť mesiacov? Ako rýchlo a ako dobre sme reagovali na výzvy, ktoré predstavuje? A čo je ešte dôležitejšie, na aké otázky musíme naliehavo odpovedať v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov ? Odpovede vedcov a lekárov by nám mali povedať, ako by sme mohli prežiť jednu z najhorších kríz ovplyvňujúcich ľudstvo v dnešnej modernej dobe.

Boli sme pripravení?

Reakcie vedcov poukazujú na to, že je jasné, že sme boli veľmi zle pripravení na príchod Covid-19. „Ukázalo sa, že táto choroba je oveľa horšia ako ktorákoľvek z pandémií, ktoré sme predvídali a na ktoré sme sa pripravovali,“ povedal Martin Hibberd, profesor infekčných chorôb na London Hygiene & Tropical Medicine.

„Miera úmrtnosti je 1% a ( vírus ) je vysoko prenosný, čo sú rysy, ktoré sa považujú za vysoko nepravdepodobné v prípade akékoľvek nového ochorenia ... Takéto vlastnosti predstavujú najhorší možný scenár, ktorý by sme si mohli predstaviť, a ležia na samej hranici toho, čo sme si mysleli, že by sme mali očakávať. Takže pandémia, ktorú máme teraz, je asi taká zlá, ako sme si vedeli predstaviť... Veľmi rýchlo sme vytriezveli. “



Túto myšlienku tiež zdôraznil aj David Nabarro, profesor globálneho zdravia na Imperial College London a vyslanec Svetovej zdravotníckej organizácie pre Covid-19. „Keď sme sa s touto chorobou prvýkrát stretli, mysleli sme si, že to je choroba dýchacieho traktu ktorá ovplyvňuje iba hornú časť hrudníka. Teraz je jasné, že vírus môže spôsobiť choroby dutín; môže ovplyvniť cievy a môže viesť k tvorbe krvných zrazenín. Táto choroba je tiež spojená s extrémnou únavou, poškodením obličiek a infarktom - a to pomerne často u relatívne mladých ľudí. Toto nie je choroba, ktorú treba podceňovať. “

Pravdepodobne nezmizne ani v blízkej budúcnosti, dodal Mark Woolhouse, profesor epidemiológie infekčných chorôb na Edinburghskej univerzite. "Tým, že žijeme s Covid-19 už šesť mesiacov, naučili sme sa jednu dôležitú vec. A to tú, že s vírusom budeme musieť žiť ešte omnoho dlhšie." V podstate sme si prešli už šesť mesiacov z celoživotného vzťahu ( s vírusom ).“

Za týchto okolností karanténne opatrenia - ktoré Woolhouse označil ako „panické, ale nevyhnutné“ - už nie sú udržateľné a problém, ktorému budeme v nasledujúcich mesiacoch čeliť, je nájsť spôsoby, ako udržať chorobu na uzde bez toho, aby sme sa uchyľovali k ďalším karanténnym opatreniam. A to nebude ľahké - ako sa ukázalo z poznatkov získaných za posledných šesť mesiacov, Woolhouse dodal.

Choroba staroby

"Jedným z kľúčových znakov, ktorý sme si na Covid-19 všimli, je to, že ide o chorobu staroby," povedal. „Pravdepodobnosť, že na ňu zomrie osoba staršia ako 75 rokov, je v skutočnosti 10 000-krát väčšia ako v prípade 15-ročného infikovaného. Je to skutočne zarážajúce. “



Problémy týkajúce sa vplyvu choroby na dospelých začínajú, keď človek dosiahne 50 rokov a každým rokom sa problémy exponenciálne zväčšujú. „To znamená, že veľká časť našej populácie - nad 75 rokov - musí byť chránená pred týmto vírusom, pretože dôsledky sú mimoriadne závažné,“ dodal Woolhouse. "Ale je správne zamknúť vnúčatá ( doma ), aby ochránili svojich starých rodičov?" V istom zmysle sme to doteraz robili. “

Jednou z myšlienok by bolo umiestniť okolo domovov dôchodcov mimoriadne prísne systémy biologickej bezpečnosti, aby sa do nich nikdy nedostal koronavírus. Zamestnanci - od upratovačov po opatrovateľov - by boli neustále testovaní na prítomnosť vírusu. "Nikto by nemal dovolené vstúpiť bez testu..." povedal Woolhouse. "Je to tak jednoduché."

Ako však Woolhouse uznal, prevažná väčšina ľudí nad 75 rokov nežije v domovoch dôchodcov. Žijú vo svojich vlastných domoch. „To znamená, že pre týchto ľudí budeme musieť vymyslieť koncept biologickej bezpečnosti domácností. To je jedna z najnaliehavejších úloh, ktorým v súčasnosti čelíme.“

Testujme, testujme, testujme

Realizácia takýchto nápadov sa stala uskutočniteľnou, pretože technológia testovania vírusov sa v posledných mesiacoch zlepšila v presnosti. Toto poznanie ponúka ďalšie výhody a príležitosti na pochopenie ďalších otázok týkajúcich sa Covid-19, povedala Anne Johnson, profesorka epidemiológie na University College London. „Doteraz sme sa veľmi spoliehali na matematické modely, aby sme sa snažili pochopiť, ako sa vírus chová a šíri prostredníctvom komunít. Matematické modely sú však iba tak dobré ako údaje, ktoré ich podopierajú.“

S vývojom nových testov na vírusy a protilátky by sme preto mali mať lepšiu predstavu o tom ako sa vírus v Británii šíri. Povedala: „( Potrebujeme ) jednoduché informácie o čase, mieste a osobe - požadujeme tieto informácie, aby sme tejto epidémii skutočne porozumeli. Musíme byť vyšetrovateľmi ak chceme odhaliť reťaze prenosu, ktoré by sme mohli následne potlačiť.“

Hlavný problém v snahe sledovať a kontrolovať Covid-19 sa objavil vo forme asymptomatických nosičov, dodal Johnson. „Najskôr sme si neuvedomili, že ľudia môžu šíriť vírus nevedomky. To bolo to kľúčové, čo sme sa za posledných niekoľko mesiacov naučili.“

Imunita

Prichádza kritická otázka imunity. Aký druh imunity získali tí, ktorí už boli infikovaní vírusom ? „Štúdie naznačujú, že sa v krvi pacientov objavujú protilátky, ktoré by mohli poskytnúť ochranu pred budúcimi infekciami Covid-19,“ uviedol Hibberd. „Odhady naznačujú, že ochrana môže trvať od šiestich mesiacov do niekoľkých rokov. Musíme však presne zistiť, ako dlho bude takáto ochrana trvať, pretože bude mať dôležitý vplyv na to, ako sa bude choroba šíriť v populácii.“

Čím dlhšie protilátky poskytujú ochranu, tým pomalšie sa ochorenie rozšíri. V dôsledku toho vedci žiadajú, aby tí jedinci, ktorí boli medzi prvými, ktorí boli infikovaní, si nechali odobrať vzorku krvi na test hladiny protilátok. „Držalo sa stabilné množstvo protilátok v krvi alebo začalo klesať už po niekoľkých mesiacoch? Toto je kľúčový výskum a je potrebné ho urobiť teraz, “povedal Hibberd.

Wingfield zdôraznil, že ešte veľa nevieme o vplyve Covid-19 na pacientov. „Napríklad sa ukázalo, že veľa pacientov má krvné zrazeniny a čím je choroba u pacienta výraznejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že zrazeniny má. Čo však ešte nevieme, je to, ktorým pacientom by sa mali podávať lieky na riedenie krvi... A v prípade ak ich podáme, nevieme, ako dlho by sme mali v liečbe pokračovať."

„Rozhodujúcim faktorom je to, že neustále zhromažďujeme údaje z krvných testov, hladín kyslíka a dýchacích ciest. Dúfajme, že nám tieto informácie pomôžu predpovedať, kto bude mať horšiu reakciu na vírus a komu by sme mali prioritne pomôcť. O ďalších šesť mesiacov by sme mali byť omnoho lepšie informovaní. “

Optimizmus na obzore

Z dlhodobého hľadiska sa môže stať, že záchranca ľudstva príde v podobe vakcíny. Väčšina vedcov však verí, že je to nepravdepodobné a, že vakcína nepríde skôr ako za rok alebo dva. Woolhouse dodal: „Vakcína je nádej, nie stratégia.“



Tento bod zdôraznil aj Nabarro: „Musíme sa zbaviť tejto predstavy, že všetko sa vyrieši tým, že sa na konci tohto roka objaví vakcína a všetkých nás zachráni. To sa nestane. A aj keď získame vakcínu, ktorá je bezpečná a funkčná, stále existuje otázka, ako ju dostať k 7,8 miliardám ľudí, ktorí obývajú našu planétu. Globálna eradikácia choroby je veľmi, veľmi náročná záležitosť. Nakoniec sa nám to podarilo s detskou obrnou, ale ešte stále sme sa nezbavili osýpok.“

Vedci však tvrdia, že je stále priestor na optimizmus. "Áno, vakcína je zatiaľ nereálna, ale antivírusové terapie vyzerajú nádejnejšie," uviedol Hibberd. „V súčasnosti prebiehajú skúšky niekoľkých antivírusových liekov, ktoré boli vyvinuté na liečbu iných chorôb, ale teraz sa testujú v nádeji, že sa môžu použiť na boj proti Covid-19. Výsledky sa očakávajú o niekoľko mesiacov."

„Ak budú ( skúšky ) úspešné, niektoré z nich by mohli pomôcť znížiť mieru úmrtnosti. Mohli by sme úmrtnosť znížiť z 1% až na 0,1%. V kombinácii so zlepšeným testovaním a lepším pochopením našich imunitných systémov a reakcií na úrovni protilátok na Covid-19 si myslím, že sa do šiestich mesiacov ocitneme vo veľmi odlišnej, oveľa lepšej pozícii.“