Pri čerpaní financií z Európskej únie (EÚ) bude nasledujúce roky pre Slovensko prioritou vynaloženie prostriedkov tak, aby výsledky boli viditeľné pre každého občana. Slovensko súhlasí s návrhom viacročného finančného rámca, teda rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, vrátane ozdravného balíka.

Zároveň SR podporuje postupný pokles rabatov smerujúci k ich úplnej eliminácii a myšlienku zavedenia nových vlastných zdrojov ako primárneho spôsobu splácania úveru na financovanie nástroja EÚ pre budúce generácie, a tým aj zníženie nárokov na možné odvody SR do rozpočtu EÚ. Informovali o tom v pondelok štátny tajomník resortu diplomacie Martin Klus a štátny tajomník ministerstva financií Ľuboš Jančík.

Klus očakáva na samite EÚ 19. júna zložitú diskusiu práve o rabatoch. Pre SR je tiež dôležité hovoriť o nových zdrojoch financovania budúcich dlhov EÚ. Pripomenul, že peniaze by sa mali začať splácať v rokoch 2028-58. Diskutovať by sa podľa Klusa mohlo napríklad o zdanení tretích krajín, ak chcú pristúpiť na spoločný trh EÚ alebo financiách od gigantov, ktorí v EÚ pôsobia, no príjmy si zdaňujú inde.

"Nevieme si predstaviť, že by naši občania boli zaťažení nejakou európskou daňou, a keď tak, tak v takomto duchu chceme diskutovať o zachovaní štátnej suverenity nad daňovou politikou SR," dodal po rokovaní Komisie pre európske záležitosti (KEÚ) a Medzirezortnej koordinačnej skupiny pre brexit.



Za výzvu označil štátny tajomník MZVaEZ diskusiu o budúcich kritériách na rozdelenie prostriedkov pre jednotlivé štáty. Dôležité je podľa neho tiež hľadať spôsoby, ako v maximálnej možnej miere predĺžiť čerpanie prostriedkov. Poukázal na to, že Slovensko už teraz patrí k rekordmanom v nečerpaní eurofondov.

Potrebné je tiež prijať národný plán, ako využiť prostriedky v jednotlivých rezortoch, priblížil Klus. EÚ by chcela podporiť hlavne zelené projekty, digitalizáciu, modernizáciu EÚ, zatiaľ čo SR by peniaze chcela využiť aj pri reformách v zdravotníctve, vzdelávaní či oblasti daní. Jančík načrtol, že z plánu obnovy by malo SR dostať asi 6,6 miliardy eur, mali by ísť hlavne na štrukturálne reformy. "Uvedomujeme si, že kandidátov na financovanie z tohto fondu obnovy je viac, bude preto potrebné stanoviť priority," skonštatoval.

Témou stretnutia medzirezortnej skupiny boli aj budúce vzťahy so Spojeným kráľovstvom. V súčasnosti podľa Klusa existuje veľké riziko, že od 1. januára by SR mohla mať s Veľkou Britániou také vzťahy ako s tretími krajinami. To by mohlo mať dosah na občanov SR žijúcich vo Veľkej Británii, ale napríklad aj automobilový priemysel na Slovensku. Zaťaženia áut clami by mohlo podľa Klusa viesť k zníženiu zamestnanosti a odbytu výrobkov.