Nie je potrebné robiť špeciálne zmluvy s časťou obyvateľstva Slovenska, sme tu pre všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Vyhlásil to podpredseda Národnej rady (NR) SR a podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini.

Podľa neho nie je ani dôvod na to, aby sa krajina v slovensko-maďarských vzťahov, ktoré sú najlepšie za posledných desať rokov, posúvala zasa iným smerom. Od premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) žiada oficiálny postoj v tejto otázke.

Reaguje tak na utorkové (2. 6.) stretnutie premiéra a členov vlády pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti Maďarov. Delegácia mimoparlamentnej strany SMK na ňom odovzdala memorandum Maďarov žijúcich na Slovensku s desiatimi požiadavkami, ktoré je potrebné riešiť čo najskôr, napríklad aj autonómiu v niektorých oblastiach.

"V minulosti sa urobilo veľmi veľa pozitívnych posunov vo vzťahu nielen k maďarskej menšine, ale k všetkým menšinám na Slovensku. Nevidím žiadny dôvod, aby sme sa museli posúvať ďalej. Zbytočne to otvorí rany a bude to zbytočne traumatizovať naše vzťahy," povedal Pellegrini. Pre dobré fungovanie akejkoľvek menšiny na Slovensku vrátane maďarskej nie je podľa neho dôležité, že musí mať v parlamente stranu zloženú výhradne z jej zástupcov. Kľúčom je slušnosť vo vláde i spoločnosti.



Proti akejkoľvek diskusii o otváraní trianonskej zmluvy je aj predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). "Bol by som veľmi nerád, keby akýkoľvek politik dával možnosť zadrapiť sa alebo dával možnosť len trošku pootvoriť tú knihu alebo zmluvu. Mohlo by to vyústiť do nedozerných dôsledkov pre oba štáty," myslí si Kollár s tým, že vzťahy oboch krajín sú nadštandardné. Dôležité je podľa neho pozerať sa do budúcnosti, vzájomne sa podporovať a upevňovať tiež projekt V4.

Podľa podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) mal Matovič ako tretí najvyšší ústavný činiteľ právo zorganizovať akékoľvek podujatie a je rád, že aj neformálnym spôsobom sa snaží utužiť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. "Pokiaľ mám informácie, tak premiér proaktívne neotváral snahy o žiadne memorandá, nemal informáciu o tom, že mu má byť takéto niečo odovzdané a nebol to žiadny proaktívny krok z jeho strany," skonštatoval Šeliga. Vyzval na pokračovanie desaťročnej kontinuity budovania dobrých vzťahov oboch národov, odmieta vytváranie napätia a vťahovanie do "hier iných krajín".



Memorandum maďarskej komunity žiada napríklad uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska či vytvorenie Maďarského okolia spravovaného Maďarmi prostredníctvom svojich volených zástupcov. SMK, ktoré memorandum predložilo, považuje podujatie za milé gesto. "Je to prvýkrát v novodobých dejinách Slovenska, že sa predseda vlády postavil čelom pre Maďarov takej veľmi ťaživej udalosti a symbolicky ponúkol našej komunite priateľskú pravicu a víziu sľubnej spoločnej budúcnosti," uviedol tlačový tajomník SMK Róbert Králik s tým, že dôležité budú činy.

V reakcii na stretnutie žiada mimoparlamentný Most-Híd zmenu preambuly Ústavy SR, nápravu zákona o dvojitom občianstve, prijatie obsiahleho menšinového zákona a ďalší rozvoj zaostalých, zmiešane obývaných regiónov. Podľa hovorkyne strany Kláry Magdeme bude dôležité, či myšlienky, ktoré premiér prezentoval, dokáže jeho vláda premietnuť do konkrétnych činov. Zmenu preambuly ústavy žiada aj mimoparlamentné Maďarské fórum (MF), podľa predsedu Zsolta Simona chcú byť Maďari rovnocennými občanmi aj z pohľadu preambuly ústavy.