Deti so zdravotným postihnutím by sa nemali len pre svoje ochorenie vzdelávať dištančne. Pri výučbe sa totiž nemožno spoliehať len na online vyučovanie, potrebný je aj kontakt s učiteľom. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že výučba by mala byť podľa neho „namiešaná“ v dobrom pomere.

Podotkol tiež, že cieľom v školstve by mala byť inklúzia a nie vyčleňovanie. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR, zverejnenej v marci 2020, tvorili v roku 2018 žiaci so zdravotným znevýhodnením v základných školách 11 percent, na stredných školách 6,9 percenta a na na vysokých školách jedno percento študujúcej populácie. Podľa prieskumu To dá rozum 38,5 percenta opýtaných považovala vzdelávanie v špeciálnom prúde za vhodný aj pre žiakov s telesným postihnutím.

„Našou úlohou by malo byť, aby títo žiaci boli začleňovaní do celého systému. Skôr by sme mali ten systém, to prostredie, prístup, spôsoby vzdelávania tak ovplyvniť a pripraviť, aby sme mohli týchto žiakov začleňovať. Tým cieľom by mala byť inklúzia v rámci školstva, s ktorou by sme sa mali naučiť žiť a nie to skôr vyčleňovať takýmto spôsobom,“ povedal pre SITA Gröhling.

Zdravotne znevýhodnení žiaci v roku 2018 tvorili 11 percent populácie žiakov základných škôl, a teda ich bolo takmer 52-tisíc. Podiel týchto žiakov je od roku 2014 ustálený, no podľa analytikov ÚHP je to v medzinárodnom porovnaní vysoké číslo.



Podotkli, že v prostredí škôl pretrváva názor, že oddelené vzdelávanie v špeciálnom prúde predstavuje pre väčšinu žiakov so zdravotným znevýhodnením vhodnejšiu alternatívu ako vzdelávanie v tom bežnom.

Potvrdzuje to aj prieskum iniciatívy To dá rozum. Vyplýva z neho, že v prípade žiakov so závažnejšími druhmi postihnutia je najvyššia podpora oddeleného vzdelávania. Veľká časť opýtaných taktiež považovala špeciálne školstvo za vhodné aj pre deti s poruchou správania (54,1 percenta), poruchou učenia (43,5 percenta) či poruchou aktivity a pozornosti (42,8 percenta). Iniciatíva uviedla, že vysoká podpora oddeleného vzdelávania sa ukázala aj v prípade žiakov s telesným postihnutím (38,5 percenta).

Podľa analytikov ÚHP to môže vyplývať z nedostatočných informácií o možnostiach vzdelávania týchto žiakov, ako aj z podmienok škôl pre uskutočňovanie inkluzívneho vzdelávania. Konštatujú, že v mnohých prípadoch postačuje sprístupnenie, teda debarierizovanie škôl.



Žiaci so zdravotným znevýhodnením v roku 2018 tvorili 6,9 percenta populácie stredných škôl, teda vyše 14-tisíc žiakov. Počet žiakov sa v tejto skupine za posledných desať rokov viac ako zdvojnásobil. Od roku 2012 sa najviac zvýšil počet žiakov s poruchami učenia a na druhej strane najviac klesol počet žiakov s telesným postihnutím. Na verejných vysokých školách bolo jedno percento zdravotne znevýhodnených študentov.

Ich zastúpenie bolo na jednotlivých vysokých školách rôzne. Pohybovalo sa od 0,6 percenta na Technickej univerzite v Košiciach po tri percentá na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Ministerstvo školstva vyhlásilo koncom mája výzvu pre národný projekt „Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov II“. Cieľom je naplnenie princípov inkluzívneho vzdelávania v rámci regionálneho školstva. Od nového školského roka bude môcť nastúpiť 2 500 zamestnancov na podporné profesie, akými sú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia, psychológovia. Na výzvu ministerstvo vyčlenilo vyše 82,15 milióna eur.