Z prieskumov agentúry Focus vyplýva, že všetky politické strany, ktoré tvoria súčasnú koalíciu, volili prevažne stredoví voliči alebo liberáli. Napriek konzervatívnej agende súčasnej vlády sú ich konzervatívne ladení voliči v menšine.

Koalíciu ako celok volili najmä stredoví voliči, ktorých je podľa dvoch prieskumov agentúry Focus z marca a mája tohto roku viac ako štyridsať percent. Jedna tretina voličov koalície je buď jasne alebo skôr liberálna a jedna štvrtina (22,8 percenta) je konzervatívna, píše Denník N.

OĽaNO, ktoré v posledných parlamentných voľbách získalo najväčšiu podporu, volila iba jedna pätina konzervatívcov z celkového elektorátu hnutia. Viac ako 44 percent voličov hnutia sú z hodnotového hľadiska stredoví voliči.

Platí to aj napriek tomu, že v radoch OĽaNO kandidovalo viacero silných konzervatívcov. Z prieskumu tiež vyplýva, že podpora hnutia pred parlamentnými voľbami vzrástla najmä vďaka hlasom liberálov.

Podľa riaditeľa Focusu však ľudia nevolili OĽaNO na základe hodnotového presvedčenia na konzervatívno-liberálnom spektre, ale najmä kvôli boju proti korupcii, ktorým sa predseda hnutia Igor Matovič zaštítil. To sa ukázalo už počas exit pollu Focusu pre TV Markíza, keď len 1,9 percenta ich voličov uviedlo, že hnutie volili kvôli konzervatívnym hodnotám.

Obdobne je na tom z tohto hľadiska aj hnutie Sme rodina, ktoré má podobnú skladbu voličov ako OĽaNO, uvádza Denník N. Hnutie sme rodina tak volilo iba 26 percent konzervatívcov. Na druhej strane ho však vo voľbách podporilo 31 percent liberálov a 40 percent stredových voličov.

SaS, ktorá sa hodnotovo hlási k liberalizmu, má spomedzi koaličných strán najvyššiu podporu liberálov (vyše 44 percent). Prekvapením je strana Za ľudí, ktorú volilo až 29 percent konzervatívcov a 26 percent liberálov. Voličská základňa Za ľudí však stojí na stredových voličoch (42 percent).