Bezvýznamový identifikátor fyzickej osoby pod skratkou BIFO, ktorý mal do roku 2030 úplne nahradiť rodné čísla, malo Slovensko zaviesť už v apríli. Nová vláda však už zrejme s projektom nepočíta a hľadá iné riešenia.
Pôvodne sa mal BIFO používať súbežne s rodnými číslami a až po prechodnom období, ktoré sa skončí v roku 2030, mal identifikátor rodné čísla nahradiť v plnej miere. Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) momentálne hovorí, že by projekt teraz najradšej zrušila, informujú TVnoviny.
„Tento schválený materiál nechávame na budúcu vládu a parlament, aby ho schválili,“ povedala ešte v novembri minulého roka exministerka vnútra Denisa Saková (Smer). Nová vláda však so spustením projektu bezvýznamového identifikátora nezačala.
„Podobne ako ostatné veľké projekty, aj projekt BIFO by mal byť podrobený poctivej analýze a vyhodnoteniu nákladov. Neoficiálne odhady hovoria, že by nás mal stáť stovky miliónov eur, čo pokladám za neprijateľné,“ hovorí Remišová.
Podpredsedníčka vlády podľa vlastných slov totiž nechce v čase koronakrízy zbytočne zaťažovať štátnu kasu. Dialóg však plánuje viesť so súčasným ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO). Nemyslí si, že by súčasná podoba projektu mala byť uvedená do praxe.
„Ministerstvo vnútra SR zatiaľ nerokovalo s úradom vicepremiérky pre informatizáciu o tomto rozhodnutí a ani o postupoch, ktoré budú nasledovať. K tomuto projektu a ďalším možným postupom budeme s p. vicepremiérkou pre informatizáciu určite rokovať,“ pre TVnoviny povedal hovorca ministerstva Peter Lazarov.
Po prvý krát sa o projekte BIFO na ministerstve vnútra začalo hovoriť už pred 16 rokmi. Súčasné rodné čísla totiž prezrádzajú dátum narodenia, čo je v rozpore s myšlienkou ochrany osobných údajov. Problém rodných čísel spočíva okrem iného aj v tom, že by sa číselné kombinácie mohli časom vyčerpať.
Do projektu BIFO však už z eurofondov predchádzajúca vláda naliala zhruba osem miliónov eur. Ak napokon dôjde k jeho zrušeniu, časť peňazí by Slovensko muselo únii vrátiť. Remišová si napriek tomu myslí, že je lepšie vrátiť sa z „kratšej cesty“ pretože podľa konzervatívnych odhadov by sa celkové náklady na projekt mohli vyšplhať k sume 250 miliónov eur.